Na začiatok roka prichádzame s dôležitou výzvou, prečo je zmena nášho stravovania a poľnohospodárstva skutočne potrebná a nevyhnutná. Nutná je samozrejme i veľká systémová zmena, no kým sa jej dočkáme (ak sa jej vôbec dočkáme), každý a každá z nás sa zatiaľ môže snažiť na individuálnej úrovni a inšpirovať aj svoje okolie. Dôvodov, prečo jesť rastlinne, je nespočet. Vybrali sme však zopár, ktoré považujeme za skutočne urgentné. Zamýšľať sa však treba nielen pri voľbe našej stravy, ale napríklad i pri nákupe oblečenia, voľbe dopravy, celkovo nad našim spotrebným správanim (neplýtvať, šetriť, nákupy z druhej ruky a podobne).
1. Strata biodiverzity
Podľa správy o Živej planéte 2022 zverejnenej Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF) sa populácie voľne žijúcich živočíchov od otvoreného oceánu až po dažďové pralesy od roku 1970 znížili v priemere o 69 %. Za jednu z hlavných príčin úbytku populácií živočíchov sa považuje poľnohospodárstvo – najmä živočíšna produkcia, ktorá je zároveň hlavnou príčinou odlesňovania dažďových pralesov, degradácie pôdy a mŕtvych zón v oceáne.
Výberom rastlinnej stravy pomáhame chrániť voľne žijúce druhy, ktoré sú zároveň dôležité aj pre zachovanie rovnováhy jednotlivých ekosystémov.
2. Environmentálny dopad živočíšneho priemyslu
Viaceré výskumy poukazujú na oveľa vyšší ekologický dopad živočíšnych produktov oproti rastlinným. Strava zložená pravažne zo živočíšnych zložiek je náročnejšia na využívanie pôdy, spotrebu vody, likvidáciu odpadu a emisie skleníkových plynov.
Hoci mäso a mliečne výrobky predstavujú celosvetovo len pätinu kalórií a tretinu bielkovín, zvieratá, ktoré chováme na výrobu potravín, produkujú dve tretiny skleníkových plynov z poľnohospodárstva a zaberajú väčšinu celosvetovej poľnohospodárskej pôdy (až 77 %, Our World in Data). Podľa výskumu vedcov Poora a Nemeceka sedem z desiatich potravín s najvyššou vodnou stopou sú živočíšneho charakteru.
3. Vykorisťovanie a útlak zvierat
Spôsob, akým v súčasnosti chováme zvieratá, je zavrhnutia hodný a krutý. Ich telá sme zmrzačili v mene blahobytu, kvantity a vyššieho zisku. Vykorisťujeme ich nielen ako jednotlivcov, ale aj ako rodinu. Väčšina zvierat chovaných v potravinárskom systéme v EÚ žije v nevyhovujúcich podmienkach nezodpovedajúcich ich prirodzeným potrebám.
Každé zviera predstavuje individuálneho jednotlivca s vlastnou osobnosťou. Antropocentrické myslenie nás však utvrdzuje v nazeraní na tieto živočíšne druhy ako na kus produktu a nie ako na vnímavého a cítiaceho tvora. Ľudský pokrok znamená aj prestať páchať násilie a útlak na všetkých žijúcich bytostiach na planéte.
4. Zdravie a pandémie
WHO klasifikuje za jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie rezistenciu baktérii voči antibiotikám. Môže za to najmä rutinné používanie antibiotík v živočíšnom priemysle. V EÚ až 60 % antibiotík spotrebováva práve chov zvierat.
WHO ďalej upozorňuje, že zoonózy – choroby prenášané zo zvierat na ľudí – tvoria až 75 % všetkých nových infekčných chorôb. Covid-19 nie je prvým vírusom živočíšneho pôvodu, ktorý infikoval človeka. Napr. vtáčia či prasacia chrípka pochádzajú zo zvierat chovaných v priemyselných chovoch. Je silný predpoklad, že rozširujúcim sa živočíšnym priemyslom môže dôjsť k ďalším vírusom. Ak by sme nechali zvieratá na pokoji a namiesto nich jedli a nosili rastliny, boli by sme všetci viac v bezpečí.
5. Sociálna spravodlivosť
Podľa údajov WHO až 820 miliónov ľudí na planéte nemá prístup k dostatku jedla. Každý rok pritom celsvetovo kŕmime a zabíjame viac ako 70 miliárd suchozemských zvierat.
Až 82 % detí trpiacich hladom žije v krajinách, kde sa pestujú krmivá pre hospodárske zvieratá, ktoré sa následne predávajú do bohatých krajín. Prechod na spravodlivý rastlinný stravovací systém by znamenal nielen uvoľnenie poľnohospodárskej pôdy pre prírodu (na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny, ktorými budú najviac postihnuté krajiny globálneho juhu, je potrebná obnova prírody), ale i návrat pôdy pôvodnym obyvateľom a tiež predpoklad, že dokážeme nasýtiť viac ľudí s oveľa nižším využitím prírodnych zdrojov.
Pri rastlinnej strave si môžete dopriať aj tradičné jedlá, ako sú halušky, prívarky, segedín, alebo aj burgre, pizzu, koláče. Chute sú výborné a často na nerozoznanie od konvenčných kolegov. Jedlá na fotografiách pochádzajú z bratislavského Balans bistra. Foto Živávlna.
Ako začať?
Správne zostavený rastlinný jedálniček dokáže poskytnúť človeku všetky potrebné nutrienty, je pestrý a možno objavíte i celkom nové chute. V roku 2022 bol zverejnený kontrolovaný výskum, ktorý porovnával zdravie konvenčne stravujúcich sa ľudí s rastlinne stravujúcimi sa ľuďmi. Zistilo sa, že ľudia stravujúci sa rastlinne netrpia žiadnymi výraznými deficitmi oproti konvenčným stravníkom.
Na úvod môžete skúsiť rady certifikovaných výživových poradcov pre rastlinné stravovanie alebo hľadať overené informácie na internete. Prechodom na rastlinnú stravu vás môže zo začiatku mierne nafukovať, môžu nastať aj zažívacie ťažkosti, ale ak si telo zvykne, tieto symptómy pominú. V prípade, žeby pretrvávali, kontaktujte odborníka.
Lokálnosť či dovoz?
Aj keď konzumácia lokálnych potravín má určite veľa výhod, treba však dodať (nakoľko na internete koluje množstvo dezinformácií), že preprava potravín produkuje približne 4 až 11 % emisií z potravinového systému a veľkú časť z toho tvorí navyše preprava zdrojov medzi farmami. Spracovateľské a dodávateľské reťazce potravín sa na emisiách podieľajú len jednou pätinou. Väčšina emisií v potravinárstve pochádza z chovu hospodárskych zvierat, produkcie obilia a odlesňovania a čistenia pôdy. To, čo konzumujeme, je zvyčajne dôležitejšie z hľadiska emisií skleníkových plynov, využívania pôdy a spotreby vody, ako odkiaľ potravina pochádza.
Etika
Pri výbere potravín sa treba skôr zamyslieť nad ich etickou stránkou. Rastlinné či vegánske produkty automaticky neznamenajú, že sú i etické. Pri ich výrobe mohla byť použitá napr. otrocká práca ľudí (v prípade živočíšnych produktov ide o systematické umelé množenie, zabíjanie a vykorisťovanie živých tvorov, takže etické to nebude nikdy). V súčasnom systéme je však náročné žiť stopercentne eticky (v podstate je to nemožné), no pokiaľ je v našich schopnostiach a možnostiach a v privilégiu (ktoré nie každý človek na tejto planéte má) pomôcť ľuďom, zvieratám i planéte akýmkoľvek spôsobom, rozhodne by sme sa o to mali snažiť.
Inšpirácie z Instagramu
- pre informácie zo sveta vedy o dopade nášho stravovania odporúčame sledovať:
- pre inšpirácie k rastlinnému stravovaniu môžete navštíviť profily:
