Ukrajina a Rusko sú kľúčovými producentami obilnín, ako pšenica, jačmeň, kukurica a patrí im vyše 50 % svetového obchodu so slnečnicovým olejom, semienkami a pokrutinami. Až 25 % černozeme na svete, ktorá patrí k veľmi úrodnému typu pôdy, sa nachádza práve na Ukrajine. Aj preto sa zvykne o Ukrajine hovoriť ako o svetovej obilnici.
Invázia Ruska na Ukrajinu sa silno dotkne množstva krajín globálneho juhu, ktoré tieto plodiny odoberajú, ale dopad vojny ovplyvní aj poľnohospodárstvo v Európskej únii. Týka sa to predovšetkým dovozu krmív pre „hospodárske“ zvieratá, hnojív a plynu.
Živočíšny priemysel využíva situáciu, aby zhodil snahy Európskej únie o vytvorenie udržateľnejšieho potravinového systému a efektívnejšiu ochranu biodiverzity, predovšetkým stratégie Z farmy na stôl a Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Únia totiž zvažuje, že obetuje poľnohospodársku pôdu, ktorá mala byť pôvodne ponechaná prírode a biodiverzite, na pestovanie krmiva pre „hospodárske“ zvieratá. Odôvodnením je vraj ohrozenie potravinovej suverenity.
Pravdou však je, že pokiaľ sa Únia vzdá už i tak skromných cieľov a bude naďalej podporovať živočíšny priemysel namiesto toho, aby sa orientovala na prechod na rastlinnú stravu, len prileje olej už do existujúceho ohňa klimatickej zmeny. Takýmito rozhodnutiami skutočne ohrozí potravinovú suverenitu a biodiverzitu v budúcnosti.
Nová správa medzivládneho panelu o zmene klímy IPCC vyšla len nedávno a upozorňuje, že klimatická zmena vytvorí tlak na produkciu potravín a ohrozí zaistenie potravín najmä pre zraniteľné časti sveta. Nie je momentálne čas ani priestor zľavovať z akýchkoľvek cieľov, ale naopak je nutné transoformovať súčasný nefungujúci potravinový systém založený hlavne na živočíšnej strave na udržateľný, odolný a zdravý potravinový systém založený na rastlinnej strave.
Táto kríza opäť jasne ukázala, akú veľkú silu a moc má živočíšny priemysel, ktorý je kvôli svojim ziskom a dotáciam schopný spraviť čokoľvek, a ako neefektívny a neudržateľný je. Živočíšny priemysel prispieva k rozsiahlemu vyhadzovaniu zdrojov „z okna“. Medzinárodná organizácia Greenpeace uvádza, že 60 % obilnín v Európskej únii spotrebujú „hospodárske“ zvieratá, 12 % obilnín je použitých na biopalivá a v priemysle a len 23 % sa používa k priamej ľudskej spotrebe.
Mäso, inak povedané svalovina zo zvierat, či materské mlieko zvierat nám pritom poskytujú len 18 % kalórii, i keď celosvetovo zaberajú 83 % poľnohospodárskej pôdy (J. Poore, T. Nemecek, Science 2018). Zdravo a spokojne sa pritom dá žiť aj na rastlinnej strave, a to s omnoho nižším dopadom na svet okolo nás – na planétu, ľudí i všetky zvieratá.
Brojlerová farma s kuratami a kačkami na Ukrajine, foto © Andrew Skowron
Ak pomyslíme pri vojnovej situácii aj na samotné „hospodárske“ zvieratá, tak sú to práve oni, ktoré počas vojny patria k tej najzraniteľnejšej skupine. Mnohé zostanú zatvorené v klietkach a halách bez možnosti utiecť a bez prístupu k jedlu či vode.
Prežívanie emócii ako sú strach, stres či láska, sa u týchto zvierat v ničom nelíšia než u psov či mačiek. Na rozdiel od nich však EÚ zatiaľ neráta s možnosťou prekročiť hranice napríklad s prasiatkom či kohútom. Vziať so sebou svojho zvieracieho priateľa, ktorý podľa zákonov spadá do kategórie „hospodárskych“ zvierat, nie je vôbec také jednoduché ako u psov, mačiek či iných drobných zvieratiek zo záujmového chovu. Pre nich mnoho štátov uvoľnilo pravidlá týkajúce sa očkovania a zdravotných osvedčení za účelom vstupu do inej krajiny.
Mliečna farma na Ukrajine, foto © Andrew Skowron
Zatiaľ čo sa celý svet spojil, aby pomohol domácim zvieratám a divokým zvieratám žijúcim v zajatí v ukrajinských ZOO, na asi 3 milióny kraviek, 6 miliónov prasiatok a 200 miliónov sliepok a kuriek na území Ukrajiny zabudol.
Veľkochovy na Ukrajine, kde zvieratá už beztak trpia v otrasných životných podmienkach (a nielen na Ukrajine, ale na celom svete), aktuálne avizujú nedostatok krmiva a kvôli invázii Ruska a ich ostreľovacím praktikám neexistuje ani spôsob, ako krmivo do chovov doručiť. Problémy s krmivom hlásia už tri veľkochovy v okolí Chersonu, pričom len jeden z nich drží v halách až tri milióny vtákov (zdroj: CIWF Česká republika).
„Hospodárske“ zvieratá teda zostávajú uväznené vo vojne a spolu s nimi aj ľudia, ktorí sa o tieto zvieratá starajú v azyloch. Ak by ste chceli pomôcť práve im, môžete finančne prispieť napríklad Alexandre zo Shelter Ugolyok cez Patreon alebo Paypal – pawsofhelp@outlook.com, alebo talianovi Andrea z Refugio Italia, ktorý sa stará o zvieratá v blízkosti Kyjeva taktiež cez Paypal – unitiperloro@gmail.com (klik na odkaz aj tu).
Na každom živote záleží.
Text: Gabriela Kubíková, Zuzana Mitošinková, ilustrované koláže: Barbora Demovič
