Konzumácia mliečnych výrobkov predovšetkým z kravského mlieka je nám po dekády prezentovaná ako nevyhnutná. Vidíme masívne reklamy, ktoré začínajú už v materských školách. Žiadna z nich nám však nikdy nepovie, ako v skutočnosti prebieha produkcia mlieka a aký negatívny dopad môže mať na životné prostredie a život zvierat.
Živočíšny priemysel vrátane toho mliekarenského má obrovskú politickú silu. Vzorovým príkladom je aj skutočnosť, že v Európskej únii platí od roku 2021 nariadenie, ktoré zakazuje nazývať mlieka, jogurty či syry z rastlinných surovín mliekami či jogurtami a syrmi. Vylúčené je napríklad označenie „ovsené mlieko“ alebo „kokosový jogurt“. Preto sa tieto produkty predávajú ako „nápoje“ alebo „dezerty“.
Mliekarenské loby sa odvolávalo na zavádzanie spotrebiteľov, ktorí by si napríklad namiesto kravského mlieka kúpili sójové mlieko. Aj napriek tomu, že neexistuje výskum, ktorý by takéto spotrebiteľské správanie potvrdil (štúdie Európskej spotrebiteľskej organizácie o porozumení názvov vegánskych alternatív v Portugalsku a Španielsku týkajúce sa vnímania alternatív mliečnych výrobkov naznačujú, že väčšina spotrebiteľov nepovažuje takéto porovnanie za mätúce), lobistom sa podarilo rastlinné alternatívy mliečnych produktov zdiskreditovať. (1)
Čo ďalšie sa skrýva v pohári kravského mlieka?
Záťaž na životné prostredie
Kravské mlieko má vyšší environmentálny dopad ako ktorákoľvek rastlinná náhrada. Napríklad na produkciu litra kravského mlieka je potrebných 628 litrov vody. Liter ovseného nápoja spotrebuje 48 litrov a sójový 28 litrov vody. Liter kravského mlieka vyprodukuje trikrát viac emisií uhlíka než liter ovseného, sójového či mandlového nápoja. (2)
Kravy sú tiež významným producentom metánu, ktorý má v horizonte 100 rokov 28-krát väčší dopad na planétu v porovnaní s CO2. (3) Krava je veľké zviera (priemerná váha je od 450 do 650 kilogramov) a denne toho skonzumuje mnohonásobne viac ako človek. Kvôli pestovaniu krmiva pre zvieratá dochádza k strate biodiverzity či odlesňovaniu.
Lobistický marketing
Konzumácia výrobkov zo živočíšneho materského mlieka je po dekády prezentovaná ako zdraviu prospešná a dokonca i nevyhnutná pre zdravé kosti či zuby. Mliečne výrobky sú často vnímané ako jediný zdroj vápnika. Kravské mlieko je síce bohaté na vápnik a rôzne ďalšie minerály a vitamíny (ide predsa o materské mlieko, ktoré má zabezpečiť kompletnú výživu novorodenému mláďatku), no vápnik i ostatné minerály a vitamíny sa dajú získať aj z dobre vyskladanej a vyváženej rastlinnej stravy. Na vápnik bohaté je napríklad tofu, špenát, brokolica, cícer, biela či červená fazuľa, sójové mlieko a podobne. Mnohé rastlinné výrobky, ako sójové mlieko či rastlinný syr, sú navyše o vápnik obohatené. (V prípade, že zvažujete rastlinnú stravu, odporúčame si naštudovať relevantné výživové stránky alebo sa priamo poradiť s odborníkom.)
Je tiež paradox, že práve mliekarenský priemysel poukazuje na zavádzanie spotrebiteľov v prípade rastlinných mliečnych alternatív, keď ani spotrebitelia živočíšnych mliečnych výrobkov často nevedia, ako prebieha ich výroba alebo ako vyzerá život zvierat. Žiadna reklama ani výrobca vám to totiž nepovie. Krava napojená na dojnú súpravu či vystrašené teliatko v búde asi nie je príťažlivá reklama.
Prieskum, ktorý v roku 2015 uskutočnila nemecká PETA, ukázal, že vyše 35 % z 1000 respondentov si myslelo, že krava dáva mlieko len tak. (7) Predpoklad, že len zdravé a šťastné kravy „dávajú“ mlieko (ako nám to prezentujú reklamy), je tiež mylný. Štúdia financovaná nemeckým ministerstvom poľnohospodárstva ukázala, že kravy produkujú ekonomické množstvo mlieka aj vtedy, keď nie sú zdravé. Šľachtenie, neustála gravidita a každoročný pôrod v kombinácii s energetickým krmivom k tomu zvieratá doslova nútia. Štúdia tiež ukázala, že zdravotný stav dojníc na nemeckých mliečnych farmách nie je dobrý. (8)
Kolonializmus
Konzumácia živočíšneho mlieka je v mnohých krajinách veľmi problematická. Marginalizované etnické skupiny ľudí najmä v Afrike či Ázii neboli zvyknuté na mliečne výrobky a mnohí z nich prirodzene trpia intoleranciou na laktózu. Schopnosť tráviť laktózu sa nachádza len v niekoľkých oblastiach, pričom 75 % ľudí na svete ju stále nedokáže stráviť. (9a) Rozširovanie mliečneho priemyslu ako globálnej komodity je dôsledkom kolonizátorských praktík niektorých spoločností. Obyvatelia amerického kontinentu, tropickej Afriky, juhovýchodnej Ázie, Ďalekého východu, Austrálie a tichomorských ostrovov až do 19. storočia nekonzumovali živočíšne mlieko a ani nechovali zvieratá pre ich mlieko. Profesor a historik Jonathan Saha z Durhamskej univerzity označil živočíšne mlieko za „dobývateľský koloniálny tovar“. (9b)
„Hospodárske“ zvieratá boli do kolonizovaných krajín privezené, čo narušilo miestne ekosystémy, a živočíšne poľnohospodárstvo slúžilo ako ospravedlnenie pre zaberanie miestnej pôdy a krajiny (obrábanie pôdy prostredníctvom pastvy či pestovaním krmiva). (9c)
Takzvané Mehring Milking Machine v USA, rok 1890. Zdroj foto: USDA Bureau of Dairy Industry Records
Vykorisťovanie reprodukčného systému
Mnohé kravské plemená boli desaťročia selektívne šľachtené k nadmernej produkcii materského mlieka. Žiadna krava nedáva mlieko len tak. Aby sa jej mohlo tvoriť mlieko, musí každý rok porodiť teľa. Pre tento účel je v mliečnom priemysle neustále umelo inseminovaná (jeden či viac býkov sú po celý svoj život držaný v stiesnených podmienkach kvôli jedinému účelu – ich semenu. Odber semena sa najčastejšie vykonáva buď metódou odberu na umelú vagínu, alebo pomocou elektroejakulácie). Materské mlieko určené pre teliatko však končí v produktoch určených na konzumáciu ľuďmi.
Teliatko je matke odobraté väčšinou do 24 hodín po pôrode a následne umiestnené do individuálneho boxu s obmedzeným priestorom na pohyb. Opustené a vystrašené z nového sveta musí následne podstupovať bolestivé praktiky, ako je prepichovanie uší registračnou známkou či odrohovanie, v prípade samčeka aj kastráciu. Všetky tieto praktiky sa bežne vykonávajú bez použitia anestetík. Vplyvom odlúčenia dochádza u matiek k traume či frustrácii.
Mizerný život zvierat
S nadmernou produkciou mlieka prichádzajú aj zdravotné riziká. Kvôli ťažkým vemenám majú kravy často zhoršenú chôdzu, dochádza k zápalom či infekciám vemien. Po niekoľkých rokoch intenzívnej produkcie mlieka môže dôjsť aj k odvápňovaniu kostí a následne k zlomeninám. Každá krava, ktorá prestane „dávať“ mlieko, skončí na bitúnku. Vyčerpaná, chorá, nevládna krava či príliš slabá na ďalší pôrod už neprináša mliekarenstvu zisk, a preto sa jej treba zbaviť.
Väčšina kráv v intenzívnom mliečnom priemysle strávi svoj život v maštali s obmedzeným externým výbehom, ktorý je rýchlo pokrytý hnojom. (10) Viaceré investigatívne reportáže dokonca odhalili kruté zaobchádzanie so zvieratami zo strany zamestnancov – bitie, kopanie, slovné ponižovanie. (11)
Usmrcovanie samčích teliatok
Samčie teliatka predstavujú pre mliečny priemysel nepotrebný produkt, keďže samec nedáva mlieko. Tieto teliatka čaká buď okamžité usmrtenie, alebo sa ďalej predajú a chovajú na výkrm na teľaciu či hovädziu svalovinu. V EÚ je každý rok usmrtených až 6 miliónov samčích teliatok z mliečneho priemyslu a tretina teľacieho mäsa pochádza z mliečnych fariem. (12) Býčky v mliečnom priemysle sú kŕmené buď odpadovým mliekom, alebo mliečnymi náhradami s nízkym obsahom železa, aby sa získala čo najviac žiadaná biela svalovina.
V angličtine označované „bob veal“ je mäso z teliatok, ktoré sú staré len pár hodín, nanajvýš tri týždne. Pre produkciu „bob veal“ sú zneužívané najmä samčie teliatka v mliečnom priemysle. V USA tvorí teľacie mäso z týchto teliatok až 15 % a používa sa predovšetkým do párkov, burgrov či balených hotových sendvičov. (13)
Novorodené teliatko a o niečo staršie teliatka uväznené v individuálnom boxe na mliečnej farme, Slovensko, foto © Živávlna
Nebezpečné pracovné prostredie
Pravidelný styk s množstvom zvieracích výlučkov môže viesť k tráviacim a dýchacím ťažkostiam či prípadnej kontaminácii s akoukoľvek baktériou alebo vírusom. (14) Pri práci so zvieratami hrozí aj vyššie riziko úrazov – odreniny, zlomeniny či koponutia od zvierat. Na farmách pracujú často ľudia zo sociálne slabšieho prostredia, migranti či dôchodcovia, ktorí majú sťažené možnosti nájsť si zamestnanie.
Bitúnky sú tiež súčasťou mliečneho priemyslu. Medzinárodná organizácia práce (ILO) vo svojej správe z roku 2021 uvádza, že až 70 % pracovníkov na britských bitúnkoch tvorili práve migranti. V Nemecku tvoria migranti 50 až 80 % pracovnej sily v mäsospracujúcom odvetví. (15) Pracovníci na bitúnkoch trpia vo zvýšenej miere závislosťami, depresiami či postraumatickou stresovou poruchou. (16)
#SkutocnaCenaMlieka
Pod číslami sú odkazy na použité zdroje.
Text Živávlna, ilustrácie Kerstin Brueller / TinEller, pohár na prvej ilustrácii a graf Barbora Demovič
