Medzi obľúbené atrakcie počas letných dovoleniek patria delfinária či morské parky. Zájsť si na vystúpenie delfínov, zaplávať si či odfotiť sa s nimi je medzi turistami veľmi populárne. Tento zdanlivo rozkošný zážitok je však vykúpený krvou delfínov a ich celoživotným utrpením v bazénoch.
Morský park v USA, foto Jo-Anne McArthur, We Animals Media.org
Delfíny (i kosatky) sú jedny z najinteligentnejších stvorení na planéte – vedia riešiť komplikované úlohy, chápu abstraktné situácie, používajú nástroje a ako jeden z mála druhov prešiel aj takzvaným zrkadlovým testom, ktorý dokazuje, že má sebauvedomenie. Rodinné väzby medzi nesmierne spoločenskými delfínmi trvajú celý život a medzi jednotlivcami sa vytvárajú silné priateľstvá. Delfíny medzi sebou intenzívne komunikujú pomocou komplexných akustických schopností so širokou škálou zvukov a považujú sa za „urečnencov“ živočíšnej ríše. O tom, že nie sú stavané na život v zajatí svedčí i fakt, že denne sú schopné preplávať vzdialenosť až 100 kilometrov.
Turistický priemysel zneužil hravé a zvedavé povahy delfínov a urobil z nich turistické lákadlá zavreté v malých bazénoch, ktoré sú viac ako 200-tisíckrát menšie než terén, v ktorom sa pohybujú v prírode. Nie je divu, že život v zajatí bez akejkoľvek mentálnej stimulácie, dostatočného priestoru a vhodného sociálneho prostredia vedie u delfínov k závažným psychickým problémom, extremnému sebapoškodzovaniu a pokusom o samovraždu, ktoré zahŕňajú narážanie hlavou do stien bazéna či vyskakovanie na breh. Aj preto sa bežne delfínom podávajú antidepresíva. Intenzívny kontakt s turistami, ktorému sú vystavené, neprospieva ich psychike a môže viesť k agresii.
Delfinárium Nemo v Odese, foto Andrew Skowron
Delfíny trpia samozrejme aj po fyzickej stránke. Pri trénovaní delfínov na vystúpenia sa často používa metóda hladovania a samotné vystúpenia tiež zahŕňajú triky, kedy tréneri jazdia na chrbtoch či dokonca hlavách delfínov ako na surfe, čo negatívne pôsobí na ich veľmi citlivú kožu. V zajatí sú jedince nútené žiť v skupinách, s ktorými nemusia nutne vychádzať, a nemôžu sa tak vyhnúť prípadným konfliktom. Ich schopnosť vnímať okolie je v bazénoch značne znížená, pretože k skúmaniu prostredia používajú zvukové vlny. Pridruženým rizikom je samozrejme tiež nevhodné správanie zo strany turistov, ktoré môže viesť k poraneniu zvierat.
Aktuálne žije v zajatí okolo 3000 delfínov. Delfíny narodené v zajatí sú už vo veľmi nízkom veku oddelené od matiek. Priemysel však rozbíja rodiny aj vo voľnej prírode, a to brutálnym spôsobom. Dokument z roku 2009 nazvaný The Cove (Zátoka) zachytáva krutú praktiku naháňania migrujúcich delfínov do neslávne známej japonskej zátoky Taiji a následného odchytu mláďat, a to za účelom ich predaja do delfinárií a morských parkov. The Dolphin Project uvádza, že ročne je v tejto zátoke odchytených 100 až 200 delfínov. Delfíny, ktoré sa nehodia na odchyt, sú následne zabité na mäso. Každoročne padne japonskému lovu za obeť viac ako 20 000 delfínov.
Rovnako smutný osud ako delfíny zdieľajú aj desiatky kosatiek v morských parkoch po celom svete. Symbolom utrpenia kosatiek v týchto zariadeniach sa stala kosatka menom Lolita.
Lolita žije od 70. rokov v Miami Seaquarium, a to v bazéne, ktorého najdlhšia strana je iba štvornásobok dĺžky jej tela a dokáže v ňom zaplávať rovno len pár metrov. Lolita nemá žiadnu spoločnosť ďalších kosatiek od doby, kedy jej v 80. rokoch zomrel partner Hugo v dôsledku zranenia mozgu, ktoré si privodil sám z frustrácie spôsobenej zajatím. Lolitu tiež trápi fyzické zdravie, medzi inými aj dentálne problémy a ťažkosti s očami spôsobené neustálym vystavovaním UV žiareniu, keďže v nekrytom a plytkom bazéne sa nemá kde schovať pred slnečnými lúčmi. Podávaná je jej celá rada liekov od narkotík, antibiotík a antimykotík. Aj napriek dlhoročným protestom aktivistov za práva zvierat a snahám o oslobodenie Lolity nemali príslušné úrady na tragické zaobchádzanie s kosatkou veľké výhrady a zariadeniu dokonca neustále obnovovali licenciu. Od roku 2022 síce Miami Seaquarium nemôže vystavovať Lolitu verejne či ju používať na predstavenia, avšak teraz máme ešte menší prehľad o tom, v akom stave je a žije.
Ďalším smutným príkladom je život kosatky Tilikum, ktorý prežil väčšinu svojho života v Sea Worlde v Orlando (zomrel v januári 2017). Zatiaľčo vo voľnej prírode kosatky zaútočia na človeka výnimočne a žiadny z týchto útokov neviedol k smrteľným zraneniam, v zajatí stála interakcia s kosatkami život štyri osoby. Tri z toho mal pritom na svedomí (životom v zajatí) frustrovaný Tilikum. Život tejto kasatky bol popísaný tiež v dokumente Blackfish a znázorňuje, ako môže psychické zdravie kosatiek v zajatí viesť k neprirodzenej agresivite.
„Pri jeho prvom predstavení všetko klapalo ako hodinky. Ale predošlý hlavný cvičiteľ používal i tresty. Spároval netrénovaného Tilikuma s trénovanou kosatkou. Od oboch kosatiek vyžadoval rovnaké správanie. Pokiaľ to Tilikum nesplnil, potrestal ich obe. Nedával im jesť, aby ich vyhladoval. To spôsobovalo značnú frustráciu väčšej kosatke, ktorá svoju frustráciu obrátila proti Tilikumovi a kúsala ho. V niektorých obdobiach bol Tilikum pokrytý jazvami a ranami od hlavy ku chvostu.“
Blackfish, Steve Huxter, riaditeľ Sealandu, kde Tilikum začínal. Odchytili ho vo voľnej prírode a vzali matke ako dvojročného.
Tilikum v Sea Worlde v Orlande, foto Ingrid N. Visser
Pokiaľ sa vydáte do krajín, kde pôsobia delfinária či morské parky, nepodliehajte pokušeniu pomaznať si delfína a odfotiť sa s ním či navštíviť predstavenie s kosatkou či tuleňmi. Aj cez značnú kritiku chovu týchto zvierat zo strany verejnosti, neziskových organizácií a médií je bohužiaľ o tieto kruté atrakcie stále záujem. Podiel na tom nesie i známy trik prevádzkovateľov lákajúcich turistov na príbehy o záchrane zvierat, ktoré nie je možné vrátiť do voľnej prírody. Rovnako ako v predošlých dieloch pripomíname, že žiadna sanctuary (azyl) nenúti zvieratá k predstaveniam, vozeniu ľudí, plávaniu s turistami a ďalším praktikám na úkor ich zdravia a psychickej pohody. Delfíny ani kosatky nie sú zvieratá, ku ktorým by ste ako turisti mali mať prístup.
Ak ale budete mať príležitosť, podporte také miesta, ktoré zvieratám naozaj pomáhajú. Jedným z nich je napríklad The Whale Sanctuary Project, ktorý poskytuje domov veľrybám zachráneným z delfinárií či morských parkov. Pre zvieratá je tu pripravených viac ako 100 akrov v zátoke, kde môžu žiť život v ďaleko prirodzenejších podmienkach než v bazénoch a nádržiach, a sú pod neustálym dohľadom veterinárov a ďalších odborníkov, ktorí monitorujú ich zdravie. Verejnosť nemá prístup k zvieratám, ale turistické chodníčky im umožňujú pozorovať zvieratá z diaľky.
Pokiaľ sa rozhodnete pozorovať veľryby vo voľnej prírode na ľodiach, musíme vás upozorniť, že ani tieto aktivity nie sú vždy celkom etické.
Zvieratá totiž obťažuje a stresuje príliš blízky kontakt s ľoďami či nepretržitá prevádzka, a tak je dôležité vybrať si takých prevádzkovateľov, ktorí zvieratá rešpektujú a sú ohľaduplní k ich prirodzeným potrebám. Vplyvom nezodpovedného narábania s ľoďou s cieľom poskytnúť turistom čo najbližšie stretnutie s kosatkami či delfínmi boli u zvierat zaznamenané zmeny správania a dôjsť môže tiež k zraneniam či smrti z dôvodu kolízie.
Ako vždy si preto zážitky starostlivo vyberajte a v prvom rade myslite na zvieratá, ktorým sa vo voľnej prírode vždy bude najlepšie dariť bez ľudskej prítomnosti.
SeaLife Park na Havaji, plávanie s delfínmi, foto Jo-Anne McArthur, We Animals Media.org
Text Gabriela Kubíková
