Antibiotická rezistencia je stav, kedy dochádza k zmenám v baktériách, ktoré sa stávajú odolné voči antibiotickým liekom. To následne sťažuje liečbu pacientov. Antibiotická rezistencia predstavuje v súčasnosti jeden z najväčších problémov a rizík pre celkové verejné zdravie. Pokiaľ sa však domnievate, že rezistencia je spôsobená len nevhodným predpisovaním antibiotík zo strany lekárov, vyvedieme vás z omylu. K antibiotickej rezistencii totiž vo veľkom prispieva i živočíšny priemysel.
V EÚ spotrebováva živočíšny priemysel až 60 % antibiotík.
Morky držané v budove. Ide o bežnú praktiku, kedy takmer všetky tzv. broilerové vtáky sú chované natesno v halách. Počas tejto doby sa im nevymieňa podstieľka a tak sú vystavené nehygienickým podmienkam. Podstieľka presiaknutá močom a výkalmi im spôsobuje popáleniny. Farma v Poľsku, foto © Human Cruelties
Kravky v mliečnej produkciii sú tiež väčšinou držané len v kravínoch, teda v halách, v ktorých majú len vonkajší výbeh. Kravíny sú často pokryté hnojom a zapáchajú. Tieto podmienky spôsobujú zvieratám napríklad plesne na kopytách či krívanie. Farma na Slovensku, foto © Živávlna
Po internete sa často širia správy, že v Európskej únii je podávanie antibiotík zvieratám zakázané. To nie je zďaleka pravda. Podávať antibiotiká hospodárskym zvieratám za účelom podpory ich rastu je v EÚ zakázané od roku 2006. Tento zákaz bol prijatý s cieľom znížiť množstvo antibiotík užívaných týmito zvieratami. Bohužiaľ, tento zákaz bol obchádzaný (ako býva pre legislatívu v oblasti welfare a zdravia zvierat typické) a zvieratám sa začalo podávať o to viac antibiotík za účelom prevencie chorôb.
Od januára tohto roku sa uplatňuje nariadenie v rámci veterinárneho balíčka, a to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch prijaté v rámci tzv. veterinárného balíčka. Podľa neho je zakázané podávať zvieratám antibiotiká rutinne a „na kompenzáciu nedostatočnej hygieny, neprimeraných podmienok chovu zvierat alebo nedostatočnej starostlivosti a ani na kompenzáciu nevyhovujúceho riadenia poľnohospodárskych podnikov“.
Priemysel sa však „prekvapivo“ počas troch rokov od prijatia nariadenia nijako neprispôsobil, aby mohol fungovať bez podávania antibiotík. To by totiž znamenalo pomerne razantnú zmenu v systéme chovu zvierat a zrušenie mnohých praktík, na ktorých intenzívna živočíšna produkcia stojí. Zástupcovia najväčšej poľnohospodárskej lobby organizácie v Bruseli Copa-Cogeca sa navyše vyjadrili v tom zmysle, že zákaz nechápu ako zákaz, ale ako „zaistenie lepšieho a zodpovednejšieho užívania antibiotík“. Ak Európska únia a jej členské štáty nenájdu vôľu riadne presadzovať pravidlá nariadenia, stane sa z neho iba bezcenný kus papiera.
Príkladom zneužívania antibiotík v živočíšnom priemysle môže byť kolistín. Toto antibiotikum sa v chovoch podáva malým prasiatkam po odstavení, keďže prasiatka následkom skorého odstavenia od materského mlieka trpia hnačkami. Kolistín je však tzv. antibiotikum poslednej záchrany. Ak antibiotiká poslednej záchrany prestanú pôsobiť, nezostanú žiadne, ktoré by sa mohli použiť pri liečbe pacientov. Tieto lieky tak majú neoceniteľný význam pre zdravotníctvo a verejné zdravie. Bohužiaľ, rezistencia baktérii voči kolistínu nebezpečne stúpa. Aj napriek tomu, že sa EÚ zaviazala k boji proti antibiotickej rezistencii v stratégii „Farm to Fork“ („z farmy na stôl“), na nedávnom zozname liekov vyhradených len pre liečbu ľudí sa kolistín neobjavil.
Na farmách s priasiatkami sú matky držané v tesných klietkach, v ktorých sa nevedia ani otočiť. Často sa stáva, že matka tak nechtiac priľahne svoje prasiatko. Malé prasiatka sa rodia na tvrdú roštovú podlahu a už od prvého dňa života sú vystavené procedúram, ako je kastrovanie, strihanie chvostov a očných zubov. Rodia sa do tmavého a nepriateľského prostredia, v ktorom je prítomné zúfalstvo, depresia a plač ostatných prasiatok. Od matky sú odstavené vo veku jedného mesiaca a následne umiestnené do výkrmných klietok a hál. Vo veku 6 mesiacov, kedy by prirodzene boli stále s matkou, sú poslané na bitúnok. Farma v Poľsku, foto © Human Cruelties
Podľa organizácie UNEP môže antibiotická rezistencia do roku 2050 viesť až k 10 miliónom ľudských úmrtí ročne – teda k rovnakému počtu, ktorý spôsobila rakovina v roku 2020. Okrem vplyvu na verejné zdravie je nutné uvažovať aj nad ekologickými škodami, ktoré antibiotiká (resp. ich rezíduá) spôsobujú životnému prostrediu. Prostredníctvom moču a výkalov od zvierat z chovov sa dostávajú do pôdy alebo zdrojov vody. Štúdie pritom poukazujú na negatívny vplyv prítomnosti antibiotík na úrodnosť pôdy.
Riešenie je pritom jednoduché – nepodporovať systém, ktorý má celkom zhubný dopad na našu klímu, prírodu, ľudské zdravie a životy viac ako 70 miliárd individuálnych suchozemských zvierat a trilióny rýb a morských živočíchov ročne.
Text Gabriela Kubíková (špecialistka na Európske právo zvierat)
Použité zdroje:
United Nations Environment Programme (2022). Environmental Dimensions of Antimicrobial Resistance: https://wedocs.unep.org/
European Public Health Alliance (2022). Ending Routine Farm Antibiotic Use in Europe: https://epha.org/wp-
European Centre for Disease Prevention and Control: https://www.ecdc.
European Medicines Agency (2016). Updated advice on the use of colistin products in animals within the European Union: development of resistence and possible impact on human and animal health: https://www.ema.europa.eu/en/
