V posledných rokoch začalo stúpať povedomie o katastrofickom dopade módneho priemyslu na životné prostredie a o neetických a nebezpečných pracovných podmienkach pracovníčok a pracovníkov v tomto odvetví. Mnoho ľudí sa vďaka tomu odvracia od rýchlej módy a volí si nákup oblečenia z druhej ruky alebo od tzv. lepších značiek. Veľké módne značky preto reagujú a prisľubujú zlepšenie pracovných podmienok ako aj používanie udržateľnejších materiálov. Aj keď zatiaľ to skôr vyzerá len na greenwashing.
„Je tu však jedna stránka módy, ktorá je kompletne ignorovaná… a nikto o nej nechce rozprávať.“
Rebecca Cappelli
Kožušinová farma pre líšky v Poľsku, foto © Andrew Skowron
Zvieratá v módnom priemysle.
Realitu vykorisťovaných zvierat v jednom z najsilnejších odvetví na svete sleduje v dokumente SLAY režisérka Rebecca Cappelli. Dokument vznikal tri roky a odohráva sa na piatich kontinentoch a obsahuje zábery z garbiarní v Indii, z kožušinovej farmy v Číne, z kožiarskej továrni v Taliansku či pohľad na realitu priemyslu s vlnou v Austrálii a pokračuje aj v Amerike.
Hlavnou motiváciou autorky boli zvieratá. No v dokumente upozorňuje aj na negatívny dopad živočíšnej módnej výroby na životné prostredie i zlé a nebezpečné pracovné podmienky ľudí.
„Musíme zosúladiť etiku a udržateľnosť ako jednu neoddeliteľnú vec.“
Rebecca Cappelli
Indická aktivistka za udržateľnosť a módna redaktorka Bandana Tewari vo filme SLAY hovorí: „Už v histórii bola móda nástrojom komunikácie. Láska ku kráse a estetike je spoločná celému svetu. Prostredníctvom oblečenia sa ľudia vyjadrujú. Ide o obrovskú ľudskú potrebu prezentovať sa spôsobom, akým chceme byť individuálne vnímaní. Oblečenie v tom zohráva dôležitú úlohu, ako chcem komunikovať a čo chcem, aby si o mne ostatní ľudia mysleli.“
Dokument sa zameriava na tri často využívané živočíšne materiály v módnom odvetví: koža (najmä z kráv, ktoré sú pre produkciu kože množené a zabíjané), kožušina (z voľne žijúcich zvierat, ako sú líšky, norky, medvedíky čistotné, ktoré sú v zajatí taktiež umelo množené a následne zabíjané, alebo kradnuté z voľnej prírody) a ovčia vlna (aj ovce sú neustále množené a keď im klesne kvalita vlny, skončia na bitúnku, alebo sa exportujú na konzumáciu do iných krajín).
V módnom priemysle však dochádza k vykorisťovaniu aj ďaších zvierat. Ide napríklad o kožu z exotických zvierat, ako sú krokodíly či hady, srsť z leopardov, vlkov či perie z emu. Kašmír sa zas získava z kôz, perie z kačiek a húsok, hodváb z priadky morušovej a populárna je aj vlna z lám. A zoznam zvierat by mohol pokračovať ďalej.
Priemysel kožou, foto © Christian Faesecke, We Animals Media, Dhaka, Bangladéš
Aj napriek všeobecnému presvedčeniu, že koža je vedľajším produktom jatočného priemyslu, nie je to presné. Koža zo zvierat má pre mäsový a mliekarenský priemysel obrovskú a často vyššiu hodnotu. V mnohých krajinách globálneho juhu sa chovajú zvieratá primárne kvôli ich koži. Ide teda o tzv. co-product, nie by-product.
FAO uvádza, že v roku 2018 bolo celosvetovo aj kvôli výrobkom z kože zabitých viac ako 2,29 miliardy kráv, teliatok, bizónov, kôz a prasiatok.
Samata Pattinson, riaditeľka Red Carpet Green Dress vo filme SLAY upozorňuje: „Ako človek, ktorý pracuje v módnom priemysle a má priateľov mimo módneho priemyslu, ma asi najviac trápi myšlienka: Ach, ty pracuješ v móde, aké vzrušujúce! Som príliš zaneprázdnená na to, aby som riešila módu… Móda ma naozaj nezaujíma… Móda nie je moja parketa… A medzitým tu všetci sedíme v oblečení. Ak nosíte oblečenie, ste súčasťou módneho priemyslu.“
S produkciou kože je spojené tiež riziko odlesňovania. Jedným z najvýznamnejších producentov kože je Brazília. Kvôli chovu kráv na ich mäso a kožu a tiež na pestovanie sóje ako krmiva pre zvieratá dochádza k extrémnemu odlesňovaniu Amazonského dažďového pralesa. Živočíšny priemysel je zodpovedný za 80 % odlesňovania Amazónie (zdroj: WWF). Pri spracovaní a činení kože sa tiež používajú silné chemikálie, ktoré ohrozujú zdravie ľudí a bezpečnosť životného prostredia. To tiež znamená, že koža sa nedokáže účinne biologicky rozložiť.
Ovečky plemena Merino, foto © Chantel McAlistar, Madura, Austrália
Ani produkcia vlny či kožušín na tom nie sú o nič lepšie. S produkciou vlny sa spájajú mnohé kruté praktiky, ako je selektívne šľachtenie k vyššej pôrodnosti a objemu vlny, mulesing či tzv. winter lambing. Chov oviec v Austrálii, ktorá vyrába 25 % celosvetovej produkcie vlny a 80 % celosvetovej merino vlny, navyše nie je prirodzený. Tieto zvieratá boli na kontinent privezené a narušili miestnu biodiverzitu. (Prečítajte si náš rozhovor s Emmou Håkansson z Collective Fashion Justice o produkcii vlny v Austrálii, ktorá spolupracovala aj na dokumente SLAY).
Až 95 % zvierat zneužívaných pre kožušinu žije v továrenskom type chovu v doslova holých drôtených klietkach. Ide o prirodzene voľne žijúce zvieratá a takéto prostredie im spôsobuje nesmiernu psychickú a fyzickú bolesť. Zvieratá sú usmrcované plynom alebo elektrickým prúdom. Kožušinová lobby to nazýva „humánnym“ zabitím a navyše zavádza tvrdením, že kožušina je prírodný a neškodný materiál. Kožušiny sa ošetrujú chemicky a často ide o podobné karcinogénne látky, aké sa používajú pri činení kože.
Kožušinová farma pre líšky v Poľsku, foto © Andrew Skowron
Aj napriek tomu, že mnohé krajiny na celom svete vrátane Slovenska zakázali kožušinové farmy a od používania kožušín sa začali odvraciať aj veľké módne značky ako Dolce & Gabbana, trh s kožušinami nezmizol. Dopyt po kožušinách stúpa v krajinách ako Čína. Nejde však len o gigantické farmy s desiatkami tisícmi zvierat priamo v krajine, no do Číny sa exportujú kožušiny z USA, Európy či z Afriky (priamo v dokumente režisérka odhaľuje kožuch z vlka pôvodom z Kanady či noriek z Fínska). Bežne si tak môžete kúpiť kabelku s brmbolcovým príveskom či čiapku s brmbolcami vyrobenú v Číne, pričom brmbolce budú z pravej kožušiny. Podobné je to aj v prípade kabátov a búnd s kapucňou, ktorú lemuje kožušina.
Prosím podpíšte Európsku občiansku iniciatívu Fur Free Europe, ktorá sa usiluje nielen o zákaz kožušinových fariem v celej EÚ, ale aj o zákaz predaja kožušín.
Tím SLAY očakáva silný odpor módnej lobby, ktorá má milióny dolárov na to, aby zdiskreditovala dokument a naďalej pod idylkou zelenej lúky maskovala hrôzy vo výrobe vlny, kože a kožušín a zavádzala verejnosť o obrovskom utrpení zvierat. Utrpením, ktoré je spôsobené tým, aby mohli ľudia dobre vyzerať, keď sa prechádzajú po ulici alebo fotografujú na sociálne siete.
Ak sa chcete dozvedieť viac, pozrite si prosím dokument SLAY a šírte ho medzi svoje okolie. Nikto z nás hádam nechce podporovať spoločnosti, ktoré ničia planétu a ubližujú cítiacim tvorom.
Dokument si môžete zadarmo pozrieť na platforme:
„Módny priemysel presne vie, čo spôsobuje zvieratám. A presne vie, čo spôsobuje planéte.“
Emma Håkansson v dokumente SLAY, Collective Fashion Justice
