Podľa vedeckej hodnotiacej správy o Živej planéte 2022, ktorú v októbri zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF) spoločne s Londýnskou zoologickou spoločnosťou, sa populácie voľne žijúcich živočíchov a rastlín od otvoreného oceánu až po dažďové pralesy od roku 1970 znížili v priemere o 69 %. Ide o najkomplexnejšiu štúdiu o globálnej biodiverzite a zdraví našej planéty, ktorá je zároveň vážnym varovaním, že bohatá Zemská biodiverztia je v kríze.
Hlavnou príčinou poklesu a vymierania populácii voľne žijúcich živočíchov je ľudská činnosť, pretože ľudia spotrebúvajú ekosystémové služby nad rámec možností planéty a systematicky znečisťujú životné prostredie v priemyselnom rozsahu.
Levíček zlatý tamarin patrí k endemickým druhom Brazílie. Kvôli ničeniu jeho prirodzeného biotopu patrí k ohrozeným druhom. Foto: Shutterstock
Mnohí vedci a vedkyne sa domnievajú, že šieste masové vymieranie druhov už zažívame. Ide o najväčší úbytok života na Zemi od čias dinosaurov.
Najprudší pokles v priemernej veľkosti populácii zaznamenali živočíšne druhy v Latinskej Amerike a v karibskej oblasti vrátane Amazónie. Ide až o 94 % za 48 rokov. Odlesňovanie najväčšieho dažďového pralesa na svete sa zrýchluje, čím tento jedinečný ekosystém prichádza nielen o stromy, ale aj o voľne žijúce živočíchy. Amazónia pritom predstavuje veľkého spojenca v boji proti klimatickej zmene.
Hlavnou príčinou odlesňovania Amazónie je poľnohospodárstvo. Na odlesnených plochách sa formou extenzívnej pastvy chovajú zvieratá a pestuje sa sója, ktorá slúži ako krmivo pre „hospodárske“ zvieratá. Chov a pestovanie sóje má na svedomí v každej amazonskej krajine 80 % súčasného odlesňovania (Nepstad et al. 2008). Aj Európska únia dováža väčšinu krmív z krajín globálneho juhu a na sóji z Južnej Ameriky je živočísny priemysel v EÚ doslova závislý. V roku 2020 až 86 % sóje importovanej do EÚ pochádzalo z Brazílie, Argentíny a USA, pričom viac ako polovica z prvého menovaného štátu (viac tu).
Súčasné využívanie pôdy predstavuje najvýraznejšiu príčinu straty biodiverzity nielen v Amazónii, ale na celej planéte. Mike Barrett, výkonný riaditeľ pre vedu a ochranu prírody britskej pobočky WWF, povedal: „Na celosvetovej úrovni je pozorovateľný úbytok voľne žijúcich živočíchov spôsobený hlavne stratou a fragmentáciou biotopov v dôsledku globálneho poľnohospodárskeho systému a jeho expanzie do neporušených biotopov, ktoré sa menia na produkciu potravín.“
Podľa Our World in Data až 77 % celosvetovej poľnohospodárskej pôdy využíva živočíšny priemysel. Je teda zreteľné, že toto odvetvie patrí k hlavným vinníkom straty biodiverzity.
Druhý najväčší pokles populácii živočíšnych druhov zaznamenala Afrika, a to až 66 %. Ďalej nasleduje Ázia a Tichomorie s 55 % a Severná Amerika s 20 %. Európa a stredná Ázia zaznamenali pokles 18 %.
Výrazný pokles v rámci celej planéty zaznamenali najmä sladkovodné živočíchy. Ich populácie klesli od roku 1970 v priemere o 83 %. Strata biotopov a prekážky na migračných trasách predstavujú polovičné ohrozenie týchto populácii. Neživé, zregulované, prehradené, znečistené rieky alebo rieky s vybetónovanými brehmi nedokážu naplno plniť svoje funkcie a sťažujú prežitie aj mnohým vodným živočíchom.
Nachádzame sa uprostred krízy biodiverzity a klimatickej krízy a podľa vedcov a vedkýň máme poslednú príležitosť konať. 89 autorov a autoriek správy preto vyzýva svetových lídrov, aby na decembrovom samite o biodiverzite Cop15 v Kanade pristúpili k ambicióznej dohode na zníženie emisií uhlíka a zastavilo sa bezodné ničenie prírody. Toho však nedosiahneme bez zmeny poľnohospodárstva a našich jedálničkov (a samozrejme bez ďalších zmien, ako je prechod na obnoviteľné zdroje energie a pod.).
„Planéta Zem neumiera, ale je zabíjaná. A tí, ktorí ju zabíjajú, majú mená a adresy.“
Utah Phillips
Vydra obrovská patrí k ohrozeným druhom a vyskytuje sa v časti severnej a strednej Južnej Ameriky. Jej úbytok je zapríčinený ničením Amazonského pralesa, znečisťovaním vody v dôsledku poľnohospodárskej činnosti a ťažby, nadmerným rybolovom a pytliactvom. Foto: Sergio Pitamitz
Je skutočne najvyšší čas nielen na urgentnú zmenu energetického priemyslu, ale aj potravinového systému, ktorý by mal uprednostniť spravodlivú rastlinnú produkciu. A v neposledom rade je čas na zmenu nášho premýšľania o iných živočíšnych druhoch. Človek je len jeden z množstva živočíšnych druhov na planéte a ďalšie druhy majú rovnaké právo na zdravý a bezpečný biotop ako ľudia. Našou povinnosťou a zodpovednosťou je ich chrániť, nie vlastniť alebo utláčať.
Sú to práve mnohé voľne žijúce živočíšne a rastlinné druhy, ktorým vďačíme za fungujúce a zdravé ekosystémy. Vďaka nim totiž čerpáme tzv. ekosystémové služby. Tieto služby predstavujú benefity, ktoré ľudia zadarmo získavajú z prírodného prostredia – napr. opeľovanie plodín, čistú pitnú vodu, kyslík či úrodnú pôdu.
„Pokles populácii živočíšnych druhov by sa dal prirovnať k tomu, ako keby zmizla celá ľudská populácia v Európe, Amerike, Afrike, Číne a v Oceánii,“ uvádza ďalej tím správy. Myslíme, že viac dôkazov už skutočne netreba k tomu, aby sme začali konať. A začať môžeme napríklad aj od seba.
Zdroje: Living Planet Report 2022, Animal populations experience average decline of almost 70 % since 1970, report reveals, The Guardian, 13 October 2022
