Za posledné desaťročia stúpla konzumácia kuracieho mäsa niekoľkonásobne. Každý rok sa celosvetovo zabijú desiatky miliárd týchto vtákov. Podľa Our World in Data bolo v roku 2020 zabitých vyše 70 miliárd kurčiat. Pre porovnanie, v roku 1980 to bolo okolo 18 miliárd kurčiat.
Brojlerové kurčatá sú hybridom plemien určených na rýchly rast a sú špeciálne chované pre ich svalovinu. Intenzívny chov brojlerových kurčiat je rozšírený na celom svete vrátane Slovenska.
Autorom fotografií je poľský investigatívny projekt Human Cruelties, ktorý dokumentuje život predovšetkým hospodárskych zvierat na farmách v Európe.
Najintenzívnejšie chované zvieratá sú držané v halách v tisícových až desaťtisícových počtoch. Tieto vtáky majú už sotva niečo spoločné s prirodzeným vývojom. Ide o človekom vyšľachteného vtáka, ktorý sa aj v prípade záchrany nedokáže dožiť plnohodnotného veku (prirodzená dĺžka života je 8 až 12 rokov), a zoznam jeho zdravotných ťažkostí je skutočne dlhý (napr. kardiologické problémy, hromadenie tekutiny v brušnej dutine, dyschondroplázia holennej kosti).
Brojlerové kurčatá boli vyšľachtené k väčšej prsnej svalovine a preto fyziologický vzhľad týchto vtákov je celkom odlišný oproti sliepkam, ktoré sa zneužívajú na znášanie vajec (pritom ide stále o jeden živočíšny druh). Cieľom slektívneho šľachtenia je dosiahnuť čo najviac váhy za čo nakratší čas. A, samozrejme, čo najvyšší zisk.
Okolo roku 1960 bola priemerná váha brojlerového kurčaťa vo veku 56 dní cca 900 gramov. V súčasnom intenzívnom chove sa kurčatá usmrcujú na bitúnku vo veku 42 dní s priemernou váhou 2,5 kilogramov. I keď je ich telo v tomto veku už pomerne veľké, stále ide o mláďatá. V chove s pomalším rastom sa zabíjajú kurčatá vo veku 56 dní. V EÚ však až 95 % chovaných kurčiat patrí k rýchlo rastúcim plemenám.
Porovnanie váhy a rastu kurčiat vo veku 56 dní v priebehu posledných 60 rokov.
Životné podmienky kurčiat sú strašné.
Väčšina brojlerových kurčiat je chovaná v halách. Priestor na jedného vtáka je o veľkosti formátu A4 papiera. Do hál prichádzajú ako jednodňové kuriatka zo špecializovaných liahní (často cestujú z iných krajín, napr. na Slovensko sa podľa našich informácii dovážajú aj kuriatka z Holandska). Tieto kuriatka zažívajú ohromný stres. Nielenže im je po vyliahnutí odopretý kontakt s matkou, ešte musia znášať dlhú úmornú cestu. Vysoký počet vtákov v hale tiež zapríčiňuje, že menšie, slabšie alebo hendikepované jedince sa nedokážu dostať k potrave a vode a následne umierajú v bolestiach. Takzvané straty sú v týchto chovoch dennou rutinou.
Vo voľnej prírode žijú kurčatá v malých kŕdľoch, v ktorých si vytvárajú prísnu sociálnu hierarchiu. Život v tisícových počtoch je pre ne úplne neprirodzený a devastujúci. Ich pohyb v hale je veľmi obmedzený a ovplyvnená je aj ich schopnosť odpočívať, pretože keď ležia, môžu byť pošliapané inými vtákmi.
Kvôli dôsledkom selektívneho šľachtenia kurčatá trpia aj telesnými deformáciami: kostrová abnormalita, ktorá vedie k deformáciam kostí až ku chromosti. Tieto deformácie sa začínajú objavovať u kurčiat už vo veku 6 dní a následne im bránia v prístupe k potrave a vode. Rýchly neprirodzený rast má i väčšie nároky na zásobovanie tela kyslíkom, čo je náročné pre srdce a pľúca. Dochádza i k syndrómu náhleho úmrtia.
Počas celej doby, keď sú kurčatá zatvorené v hale, sa im nevymieňa podstieľka. Kurací odpad z fariem produkuje množstvo škodlivých emisií skleníkových plynov – najmä amoniaku, metánu a oxidu siričitého. Vysoká koncentrácia toxického amoniaku predstavuje riziko vážnych ochorení u vtákov (popáleniny na tele, dýchacie či zažívacie ťažkosti, zápaly, oslepnutie) i u pracovníkov farmy.
Smrad v týchto chovoch je nesmierne intenzívny a štipľavý. Prítomný je aj hluk z ventilácie, bez ktorej by sa kurčatá v hale udusili, či z kŕmneho zariadenia. Zvieratá tu žijú takmer pod neustálym umelým osvetlením (zhasína sa im podľa veku od jednej do 4 až 6 hodín denne), aby boli prinútené jesť a naberať hmotnosť.
Tieto chovy predstavujú aj obrovskú environmentálnu záťaž a zdravotné riziká.
Haly je potrebné vykurovať a v prípade kuriatok na vyše 30 °C (postupne sa teplota v hale znižuje). Až 37 % vyprodukovanej sóje končí ako krmivo pre chované vtáctvo. Kvôli pestovaniu sóje dochádza k odlesňovaniu dažďových pralesov. Aby kurčatá dokázali prežiť v otrasných podmienkach a dožiť sa jatočného veku, sú im rutinne podávané antibiotiká. Tie následne končia nielen v našom organizme, ale aj v pôde a vo vode.
Hydinárske továrenské farmy zapríčiňujú i znečisťovanie vody vrátane eutrofizácie – ktorá nastáva, keď vysoké množstvo živín znižuje hladinu kyslíka vo vodnom zdroji. To vedie k úhynu vodných živočíchov a k okysľovaniu.
V neposledom rade treba tiež spomenúť, že natlačené a špinavé podmienky veľkého množstva zvierat sú ideálnym prostredím aj na šírenie nákaz.
Krátky život zúbožených kurčiat je ukončený na bitúnku.
Spôsob ich zabíjania patrí k tým najkrutejším. Kurčatá sa zabíjajú zavesením hlavou nadol a ich nohy sú zafixované v kovových svorkách na mechanizovanej linke. Najskôr dochádza k ich omráčeniu vo vodnom elektrickom kúpeli, následne sa im podrežú hrdlá a ich telá sa opäť ponoria tentokrát do vriaceho kúpeľa, aby sa odstránilo perie. Niektoré vtáky nemusia byť dostatočne omráčené, čo znamená, že v ďalších fázach porážky zostávajú pri vedomí.
Aj ich prevoz na bitúnok prebieha veľmi surovým spôsobom. Zamestnanci a brigádnici chytajú kurčatá za nohy, krídla a hádžu ich do prepraviek. Je pomerne časté, že kým sa kurčatá dostanú na bitúnok, sú dolámané alebo aj v dôsledku zlého zaobchádzania či zlého zdravotného stavu cestu kamiónom neprežijú. Taktiež pracovníci bitúnku často vyberajú vystresované kurčatá z prepraviek veľmi surovým spôsobom a dochádza k zlomeninám, keďže kurčatá sa bránia a kričia.
Krutými sú aj rodičovské odchovy brojlerových kurčiat.
Celý proces produkcie brojlerových kurčiat začína v rodičovských odchovoch. Opäť ide o haly, do ktorých sa privezú jednodňové kuriatka. Kuriatkam sa krátia špičky zobákov, aby nedochádzalo k vzájomnému klovaniu sa. Zobák je pre vtákov pritom veľmi dôležitým nástrojom na spoznávanie sveta a nachádza sa v ňom množstvo zmyslových receptorov. Po 18 až 20 týždňoch sú kurčatá pohlavne dospelé a následne prevezené do reprodukčných hál.
Na jedného kohúta v reprodukčnej hale pripadá okolo 10 sliepok. V hale sú umiestnené znáškové hniezda, no sliepkam nie je dovolené na vajíčkach sedieť. Vajíčka okamžite odchádzajú do špecializovaných liahní. Veľký počet vtákov v hale vedie ku zvýšenej agresii, ktorej čelia najmä sliepky zo strany ťažkých kohútov počas párenia. Sliepka je nútená znášať vajcia 40 až 50 týždňov. Po cca roku až roku a pól, keď dôjde k zníženiu znášky vajec a vyčerpaniu organizmu sliepok, sú odchytené a poslané na bitúnok. Počas celej doby sa zvieratám prísne kontroluje aj prísun krmiva (aby sa ich hmotnosť nezväčšovala tak rýchlo ako v prípade vtákov vo výkrme, kŕmené sú nižšími dávkami, čo vedie k hladovaniu a i k nervozite).
Každé kurča predstavuje individuálneho jednotlivca s jedinečnou osobnosťou.
Tieto vtáky sú vnímavé, cítiace, zvedavé, inteligentné, niektoré dokonca prítulné, dokážu počítať a majú lepší zrak ako človek. Nepodporujte ich obrovské utrpenie a nepodporujte nespravodlivý a zhubný živočíšny priemysel.
Ako pomôcť brojlerovým kurčatám?
V prvom rade ich nekonzumovať a nepodporovať ich vykorisťovanie. Pomôcť však môžete aj azylovým farmám, ktoré sa starajú o zachránené kurčatá z chovov, a prispievajú tak k šíreniu povedomia, že aj tieto cítiace a nevinné vtáky sú hodné života. Jedným takým špeciálnym miestom v našich blízkych končinách je poľský azyl Kurza Lapka. V Kurza Lapke sa starajú primárne o zachránené vtáky z fariem s rôznymi zdravotnými ťažkosťami a hendikepmi. Tieto zvieratá si preto vyžadujú neustálu starostlivosť a liečbu. Pomôcť sa im dá pravidelným finančným darom cez poľský darovací systéme Patronite (niečo ako Darujme na Slovensku), alebo cez darovaciu stránku Ratujemy Zwierzaki.
Je veľmi vzácne, aby sa brojlerové kurčatá dožili vysokého veku, no v Kurza Lapke žijú Marcin, Lola a Beti už vyše troch rokov. Zachránení boli z továrenskej farmy a ich záchrana odštartovala činnosť azylu Kurza Lapka.
Text Živávlna, fotografie © Human Cruelties
