Ľuďom stravujúcim sa rastlinne je často vyčítané, že ich jedálniček v skutočnosti nie je k planéte šetrnejší, ako ho zvyknú prezentovať, než jedálniček založený na živočíšnych zložkách. Ako argument proti rastlinnej strave sa najčastejšie používa monokultúrne pestovanie sóje a jej rozsiahly negatívny dopad na zdevastovaný ekosystém Amazonského ďažďového pralesa. Tento názor je však neúplný.
Monokultúry sóje sú naozaj spoluzodpovedné za devastáciu Amazonského pralesa, no nejde o sóju určenú pre ľudí na priamu spotrebu. Až 77 % celosvetovo vypestovanej sóje sa využíva ako krmivo pre „hospodárske“ zvieratá – z toho 37 % pre sliepky a iné domáce vtáctvo chované pre ich svalovinu alebo na vajcia a 20 % pre prasiatka. Zvieratá sú zatvorené v tmavých a ponurých halách a nemajú prístup von, kde by si hľadali pre ne prirodzenú stravu.
V Európskej únii sú čísla ešte vyššie – až 90 % vypestovanej sóje skončí v krmive pre „hospodárske“ zvieratá. Priemerný Európan tak ročne spotrebuje nepriamo až 60 kilogramov sóje. Na 100 gramov svaloviny z kuraťa tak pripadne neuveriteľných 96 gramov sóje ako krmiva pre dané kura. U lososa je to 95 gramov.
V roku 2020 až 86 % sóje importovanej do Európskej únie pochádzalo z Brazílie, Argentíny a USA a z toho viac ako polovica z prvého menovaného štátu. Európska únia dováža väčšinu krmív zo zemí globálneho juhu a na geneticky modifikovanej sóji z Južnej Ameriky je živočíšny priemysel v EÚ doslova závislý. Naopak, pre ľudskú spotrebu sa preferuje nemodifikovaná sója, ktorá však tvorí minimum celkového objemu tejto plodiny.
Rozsiahle monokultúry sóje za sebou nechávajú obrovskú ekologickú stopu: ničia vzácne ekosystémy a berú pôdu a domov domorodým obyvateľom silne spätým s pralesom, ktorí keď kladú odpor, je voči nim páchané násilie.
Fotografia a zdroj: Amazon Frontlines, žena z komunity Sion sa stará o rastlinu Yoko, ktorá je pre miestne komunity jednou z najposvätnejších rastlín.
Celosvetová produkcia sóje naďalej stúpa a v roku 2019 tvorila 125 miliónov hektárov pôdy. Uvoľňovanie pôdy pre pestovanie sóje a vytváranie pastvín pre hospodárske zvieratá sú v súčasnosti dve zásadné príčiny odlesňovania na svete. Hlavným dôvodom, prečo umiera jedno z biologicky najrozmanitejších miest na svete, nie je tofu ani tempeh, ale produkty zo zvierat.
Rastlinná strava je chutná, výživná, pestrá a pri súčasných trendoch v rastlinnom stravovaní sa ani nemusíte báť, že prídete o svoje obľúbené jedlá či chute. Zvážte prosím rastlinnú stravu (spravodlivo vypestovanú a vyrobenú) – pre ľudí, zvieratá a našu planétu.
Text Gabriela Kubíková, kolážová ilustrácia Barbora Demovič
Použité zdroje:
Profundo (zadané od WWF): Mapping the European Soy Supply Chain, 2022
Heinrich Boll Stiftung Brussels: Feed, soy, forest and savanna, 2021
Wanenigen University: EU policy on GMOs: A quick scan of the economic consequences, 2008
Our World in Data: Soy
