Každý králik má svoju jedinečnú osobnosť s rôznymi povahovými črtami.
Kým jeden králiček môže vyhľadávať ľudskú spoločnosť a hladkanie, ďalší sa môže ľudí strániť. Niektorí sú bojazlivejší, iní odvážnejší, niektorí pomalší, ďalší rýchlejší alebo bystrejší. Podobne ako u ľudí, aj u králikov ťažko nájdete takých, ktorí by boli povahovo na chlp rovnakí. Vo všeobecnosti však platí, že králik má rád svoj priestor, rutinu, pokoj a je nerád neustále vyrušovaný alebo naťahovaný (preto nie je vhodný k príliš malým deťom alebo do hlučného prostredia).
Králik komunikuje zvukovými prejavmi i telom.
Králik dokáže dokonca pišťať. Piští, keď mu je ubližované. Ak je s niečim nespokojný alebo cíti nebezpečenstvo, tak dupe. Dupne si však aj v prípade víťazstva (napr. keď sa mu podarí prekĺznuť do zakázanej miestnosti). Keď škrípe zubami alebo sa prevalí na bok či chrbát, prejavuje spokojnosť. Skákaním a tancovaním vyjadruje radosť. Keď je vzrušený (napr. sa teší na jedlo), vydáva zvuky akoby od brucha. Olizovaním vám dáva najavo, že vás má rád. No keď sa nahnevá alebo na vás nemá zrovna náladu, dokáže i zavrčať.
Králik je teritoriálny a jeho latrína funguje ako Facebook.
Králik je prirodzene teritoriálny a svoje prostredie si chráni. Miluje rutinu a odpočívanie. Králičkovia si tiež odovzdávajú informácie podobne ako ľudia na sociálnych sieťach. Akurát k tomu využívajú tzv. latrínu. Vo voľnej prírode ide o jedno miesto, do ktorého chodia králiky z celej jednej kolónie močiť a bobkovať. Na základe bobkov a moču zisťujú, či je niekto chorý alebo pripravený páriť sa.
Králik má vynikajúci sluch, čuch a panaromatické videnie.
Keďže vo voľnej prírode patrí králik ku koristným zvieratám, má k tomu prispôsobené dlhé lievikovité uši, vďaka ktorým dokáže zaznamenať veľmi tiché zvuky. Ani jeho čuch však nezaostáva, pretože je dôležitý aj pri komunikácii medzi králikmi. Nozdry králika sú takmer neustále v pohybe. Králik vidí panoramaticky na 360 stupňov, no jeho jediné slepé miesto je priamo pred nosom. Niektoré zvuky si asociuje s aktivitou – napr. otváranie dózy s pamlskami či chladničky zo zeleninou počuje aj cez tri miestnosti a okamžite pribehne.
Králik je čistotný a veľmi citlivý na stres a vonkajšie podnety.
Veľkú časť svojho dňa trávia králičkovia čistením a úpravou svojho kožúška. Aby boli spokojní, potrebujú dostatočný priestor k napĺňaniu svojich potrieb: možnosť pobehnúť a poskočiť si, mať niečo k ohlodávaniu (mimochodom, králiky majú o dva rezáky viac ako iné hlodavce) alebo môcť sa poriadne natiahnuť. Keď králik nemá možnosť úniku, cíti sa v strese (napr. ak je po celý čas zatvorený v klietke). Králik je veľmi náchylný na choroby a citlivý na zmeny.
Králik je učenlivý. Dokáže reagovať na svoje meno a riešiť drobné prekážky.
Králikov vnímajú mnohí ľudia ako tiché a nudné zvieratko, pretože tak si ich pamätajú z dedinského dvora. No ak je králik zatvorený, nemá príležitosť prejaviť sa. Králik vie byť skvelým spoločníkom podobne ako pes či mačka. Dokáže sa naučiť prísť na zavolanie na svoje meno, chodiť na toaletu alebo riešiť aj drobné prekážky a úlohy (napr. naše králiky sa naučili otvárať privreté dvere a presne vedia, kedy sa podávajú raňajky alebo večera. Ráno čakajú pred dverami, aby dostali pohladkanie a jedlo. Veľmi radi sa tiež so svojimi ľudskými kamarátmi hrajú, napr. aj na naháňačku).
Pikošky o králikoch
Pojedanie bobiek
Králičkovia jedia svoje bobky. Ale nie všetky, len vybrané kúsky, ktoré sa nazývajú caecotrops, pretože obsahujú pre život dôležité vitamíny ako B12.
Prví narušitelia berlinského múru
Voľne žijúce králiky ako prvé podhrabávali berlínsky múr v časoch NDR. Prísna stráž ich nedokázala odplašiť a tak hrabali jamy a tunely a chodili sem a tam. Týchto malých anarchistov a tajných berlínskych narušiteľov dodnes pripomína umelecký projekt 120 králičich siluet výtvarníčky Karly Sachseovej s názvom Králičie pole. Dielo nájdete v niekdajšej zóne smrti na ulici Chausseestraße.
Starostlivosť o králika
Králik je sociálne zviera a aby netrpel, potrebuje k svojmu životu voľný výbeh a dostatok mentálnej stimulácie v podobe hier a spoločnosti. Taktiež ide o spoločníka na niekoľko rokov, nie pár mesiacov. V dobrých podmienkach sa dokáže dožiť aj 10 rokov.
Králik je hlodavec, takže vám možno tak trochu zdemoluje domov. Je však veľmi dôležité mu vytvoriť priestor bez nebezpečenstva (napr. odstrániť káble a veci, na ktorých by si mohol ublížiť). Je nutné zabezpečiť i veterinárnu starostlivosť – nielen pravidelnú prehliadku, ale v prípade, že ochorie, treba rátať aj so zvýšenými výdajmi (podľa skúseností našej veterinárky ľudia nie sú niekedy ochotní platiť desiatky až stovky eur za liečbu králika, keďže ho kúpili za 10 € v obchode).
Na čo si dávať u králikov pozor
Kŕmenie – základom je kvalitné seno a počas sezóny i čerstvé zelené (tráva, púpava, ďatelina atď.). Seno by mal mať králik k dispozícii neustále. Prikrmujte bezobilninovými granulami a vyvarujte sa krmivu a pamlskom s cukrom a tukom. Podávať môžete aj listové šaláty, no na ovocie a koreňovú zeleniu si taktiež dávajte pozor kvôli vyššiemu obsahu cukrov.
Bezoáre chlpov – králik sa rovnako ako mačka neustále umýva a pri čistení zhltne veľa chlpov. Na rozdiel od mačky však králik nezvracia. Tieto chlpy sa mu môžu začať usádzať v žalúdku a spôsobiť komplikácie. Predísť sa tomu dá vyčesávaním a podávanim pasty, ktorá podporuje vylučovanie chlpov.
Nejedenie – keď králik prestane jesť, ide o znamenie, že niečo nie je v poriadku. U králička niekedy rozhodujú hodiny, preto ihneď vyhľadajte veterinárnu pomoc.
Uvedené informácie vychádzajú zo všeobecne známych poznatkov o králikoch, ale i z našich osobných skúsenosti zo života s králikmi.
Fotografie © Živávlna (králiky na fotografiách sú prevažne z azylových fariem)
