Takmer 90 % svetových zásob morských rýb je nadmerne využívaných alebo úplne vylovených. To znamená, že populácie rýb sa nedokážu obnoviť takým tempom, akým sa lovia. Niektoré populácie rýb boli dokonca vylovené na pokraj vyhynutia. Vedci odhadujú, že ak budeme pokračovať v rybolove súčasným tempom, už v roku 2050 môžeme čeliť oceánom bez rýb.
Nadmerný rybolov nepôsobí deštruktívne len na populácie lovených druhov rýb, ale môže mať nepriaznivý vplyv aj na morskú biodiverzitu a ovplyvniť celé ekosystémy. Keď z oceánov zmizne príliš veľa rýb, nastane nerovnováha, ktorá naruší potravinový morský reťazec. To povedie k úbytku ďalších morských živočíchov.
Medzinárodný vedecký tím strávil štyri roky analýzou kontrolovaných výskumov a ďalších štúdií a globálnych údajov o úlovkoch všetkých rýb a bezstavovcov na celom svete v rokoch 1950 až 2003. Tím ekológov a ekonómov v štúdii, ktorá bola uverejnená v periodiku Science, varuje, že ak budú súčasné trendy nadmerného rybolovu a znečisťovania pokračovať, do roku 2050 hrozí kolaps populácií takmer všetkých morských druhov, čo sa definuje ako 90-percentné vyčerpanie.
„Bez ohľadu na to, či sme sa pozreli na pobrežia alebo na štúdie naprieč všetkými svetovými oceánmi, videli sme ten istý obraz. Stratou populácií druhov strácame produktivitu a stabilitu celých ekosystémov. Keď oceánske druhy pominú, oslabuje to samotný oceán a znižuje jeho schopnosť zotaviť sa z otrasov, akým je napríklad globálna zmena klímy,“ upozornil hlavný autor štúdie Boris Worm z Dalhousie univerzity v kanadskom Halifaxe. „Ešte však nie je neskoro na zmenu. Dá sa to napraviť, ale musí sa to urobiť čím skôr. Potrebujeme prejsť k riadeniu ekosystémov ako celkov spoločne, nie jednotlivo. Vyžaduje si to však veľký kus politickej vôle,“ dodal Worm.
Vedecký tím tiež vyzýval k vytvoreniu nových morských rezervácií, lepšiemu riadeniu, ktoré by zabránilo nadmernému rybolovu veľkými vlečnými sieťami, a prísnejšej kontrole znečisťovania.
Celosvetová produkcia rýb a morským plodov za za posledných 50 rokov zvýšila štvornásobne. Podľa údajov Our World in Data sa v roku 2015 legálne vylovilo z oceánov takmer 100 miliónov ton rýb. Súčasný priemerný človek skonzumuje takmer dvakrát viac morských plodov ako pred polstoročím.
Rybársky priemysel skrýva mnoho ničivých praktík, o ktorých možno ešte netušíte.
1. Rybia múčka
Jedným z najšpinavších tajomstiev živočíšneho priemyslu je rybia múčka, ktorá sa bežne pridáva do krmív pre chované vtáctvo, prasiatka, ryby i do krmiva pre psov či mačky. Metropolou rybej múčky je mesto Chimbote v Peru. „Smrdí ako Chimbote,“ zvyknú hovorievať peruánci. Smrad z rybích tovární totiž cítiť už v hlavnom meste Lima vzdialenom 420 kilometrov od Chimbote. Približne 98 % úlovku (hlavne sardely peruánskej) sa spracúva na rybiu múčku od 42 spoločností pôsobiacich v Chimbote.
Biznis s rybou múčkou zdevastoval aj okolitú prírodu. Odpadové vody z tovární znečisťujú kedysi čisté pobrežie v Chimbote a spôsobujú hrubé nánosy čierneho bahna na morskom dne. Romulo Loayza, profesor biológie na Národnej univerzite Santa v Nuevo Chimbote, uvádza: „V tomto bahne nie je prakticky žiadny kyslík ani život. Je to organický odpad z tovární.“ Podľa štúdie peruánskeho morského inštitútu Imarpe z roku 2003 je na dne zálivu približne 54 miliónov kubických metrov bahna – v niektorých častiach je hrubé viac ako meter.
Množstvo tovární na juhu mesta produkuje neustály zápach, hluk a sadze z komínov. Obyvatelia mesta dokonca tvrdia, že im továrne na spracovanie rybej múčky spôsobujú choroby. Detský lekár Lorenzo Rodriguez, ktorý už 16 rokov vedie v meste ordináciu, sa vyjadril: „V oblastiach, kde sa v mestských častiach Trapezia a 15 de Abril spracováva veľa rybej múčky, som rodičom navrhoval, aby sa presťahovali. Ich deti boli čoraz astmatickejšie a nemali by tam preto zostávať.“
2. Lov vlečnými sieťami
Rybársky priemysel vynašiel technológie lovu, aby pokryl neutíchajúci dopyt. Lov s vlečnou sieťou cez oceán (plavidlo vlečie sieť na veľké vzdialenosti, kým sa nenaplní rybami) alebo po jeho dne sú mimoriadne ničivé rybárske metódy, pretože bezhlavo lovia všetko, čo im stojí v ceste. Pravidelne dochádza k vedľajším úlovkom živočíchov, ako sú korytnačky, žraloky, veľryby či rôzne druhy iných rýb.
Pri rybolove vlečnými sieťami na dne sa používa aj takzvaná vlečná doska, ktorá slúži ako závažie, a udržiava sieť po oboch stranách otvorenú v blízkosti morského dna. Výsledkom jediného ťahu je poškodenie oceánskeho dna, koralov a ďalších prirodzených biotopov. Táto rybárska metóda, ktorá sa využíva najmä na lovenie kreviet, hlavonožcov a ploskohlavých rýb, sa považuje za najničivejšiu pre životné prostredie.
Chytanie rýb do veľkých sietí, ktoré sa dokážu medzi sebou navzájom varovať pred blížiacim sa nebezpečenstvom, je pre ne mimoriadne traumatizujúce. Pri rybolove v sieťach sú ryby natlačené tesne pri sebe medzi tisíckami ďalších rýb a často vôbec nevidia okolo seba. Bez vody nemôžu dýchať. Tieto ryby umierajú pomalým a bolestivým udusením. Odhaduje sa, že viac ako 80 % rýb sa loví pomocou sietí (vlečné, záťahové aj chytanie žiabrovými sieťami).
Rybárske lode s vlečnými sieťami v Grécku, fotografie © Selene Magnolia, We Animals Media.org.
Grécko je známe svojou rozsiahlou akvakultúrou a komerčným rybolovom. Používajú sa dve hlavné metódy rybolovu: záťahové siete a vlečné siete, pričom každá loď vyloví z mora približne 3 až 7 ton rýb denne. Na palube rybárskych plavidiel sa ryby nechávajú pomaly udusiť. Množstvo vedľajších úlovkov je vysoké – niekoľko ton nežiaducich mŕtvych rýb sa vypustí späť do mora.
3. Prízračná výstroj
Stratené či vyhodené rybárske siete a vybavenie predstavujú pre morské živočíchy obrovskú hrozbu po celé desaťročia. Tieto siete naďalej chytajú živočíchy. Preto sa o nich zvykne hovorievať ako o „prízračnej vyýstroji“ (ghost gear). Do stratených či odhodených rybárskych sietí sa zamotáva množstvo morských živočíchov vrátane veľrýb, delfínov, korytnačiek, morských vtákov, kôrovcov, tuleňov, žralokov.
Odhodené rybárske vybavenie je najväčším plastovým znečisťovateľom oceánov. Každoročne sa do mora vyhodí viac ako 640 000 ton sietí, vlascov a pascí. V jednej štúdii sa zistilo, že až 70 % makroplastov (nad 20 centimetrov), ktoré sa našli na hladine oceánov, súvisia s rybolovom.
4. Porušovanie ľudských práv
Pracovníci sú na mori zraniteľní, pretože sú vzdialení od dohľadu konajúcich orgánov. Viaceré správy poukázali na nútenú prácu, fyzické tresty a dokonca zabíjanie pracovníkov v niektorých odvetviach rybárskeho priemyslu.
Ďalšia správa, ktorá sa týkala 13 krajín vrátane niektorých krajín EÚ, upozornila na problémy s otroctvom, špinavými životnými podmienkami, nedostatočnou stravou a vodou na lodi, fyzickým a sexuálnym násilím. Vďaka globalizácii sa firmy môžu spoliehať na spletité medzinárodné dodávateľské reťazce, ktoré umožňujú lacnnejšiu pracovnú silu. Porušovanie ľudských práv sa preto často deje v krajinách globálneho juhu, aby sa nasýtil dopyt ľudí v západných a rozvinutých krajinách. Spotrebitelia, ktorí kupujú produkty napr. z morských plodov, môžu tak nevedomky financovať zneužívanie ľudí na mori.
5. Morské vši i kúpele
Zdravie intenzívne chovaných rýb je výrazne ovplyvnené spôsobom ich chovu. Ryby v akvakultúrach žijú v stiesnených podmienkach v úzkom kontakte s tisíckami iných rýb v klietkach na vodnej ploche. Vytvára sa tak ideálne prostredie pre šírenie chorôb a parazitov. Z tohto dôvodu sa rybám v akvakultúrach podávajú antibiotiká a do vôd sa vypúšťajú aj pesticídy, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre vodu ako takú a voľne žijúcich živočíchov a rastliny. Vysoká koncetrácia výkalov znečisťuje morské dno aj vodu.
Častým problémom (najmä u farmárskych lososov, ktoré klasifikovala WHO aj Európska environmentálna agentúra za najtoxickejšiu rybu) sú morské vši, ktoré parazitujú na rybách. Doslova sa do nich zakusnú a požierajú ich zaživa a dokážu ich aj zabiť. Morské vši si však vyvíjajú odolnosť voči chemikáliam, a preto sa používajú čoraz účinnejšie pesticídy.
Ďalšie bežné ochorenie chovaných rýb súvisí so žiabrami – Amoebic Gill Disease (AGS) a je zapríčinené parazitom, ktorému sa darí v teplých vodách. Je to obzvlášť znepokojujúce, keďže v dôsledku klimatických zmien dochádza k oteplovaniu vôd a tým pádom sa zvyšuje aj riziko tohto ochorenia, ktoré spôsobuje rybám ťažkosti s dýchaním a zhoršuje stav žiabrí. Ak sa ochorenie dostatočne nelieči, môže v chovoch spôsobiť vysokú úmrtnosť.
Zdravotné problémy chovaných rýb sa v niektorých prípadoch liečia pomocou takzvaných „vodných kúpeľov“. Ryby sú prostredníctvom hadíc či trubíc pretláčané do sladkovodných nádrží a následné späť do podvodných klietok. V letných mesiacoch sa tieto kúpele praktizujú často, čo spôsobuje rybám obrovský stres.
Akvakutlúra na chov tilapií a pangasiusov v Indonézii. Fotografie a sprievodný text © Lily Augustina, We Animals Media.org.
Ryby z tejto farmy sa zvyčajne predávajú veľkoobchodníkom alebo podnikom na zásobovanie rybníkov k hobby rybolovu. Voda na farme je zelená a kalná, no v minulosti bola čistejšia. Nízka kvalita vody vedie k zníženiu kvality rýb a ich života. V jednej z klietok na farme plávajú mŕtve tilapie a podľa farmára pravdepodobne v dôsledku plesne v žiabrach, ktorá je bežnou príčinou úhynu tilapií. Telá mŕtvych zvierat ďalej zhoršujú kvalitu vody, pretože produkujú dusíkatý odpad, ako je napríklad amoniak. V klietkach s pangasiusmi, ktoré sú kŕmené reštauračným odpadom, bolo možné vidieť veľa plastového odpadu a niekoľko mŕtvych rýb plávajúcich na hladine vody.
Ryby cítia!
Uskutočnilo sa niekoľko výskumov, ktorých cieľom bolo zistiť, či ryby a iné morské živočíchy dokážu cítiť bolesť a trpieť podobne ako my. Ryby sú inteligentné a vnímavé tvory schopné prežívať bolesť a utrpenie rovnako ako iné živočíchy. Pre ľudí je však ťažké vcítiť sa do rýb, pretože vyzerajú odlišne ako my a ich reakcie na bolesť sú iné ako tie naše alebo iných suchozemských zvierat. Dôsledkom tohto vnímania je pretrvávajúci názor, že ryby necítia bolesť. To vedie často ku katastrofálnemu až bezcitnému zaobchádzaniu s rybami.
Ryby sú nielen schopné prežívať bolesť, ale dokážu si zapamätať bolesť a konať tak, aby sa jej v budúcnosti vyhli.
Jeden z výskumov napríklad odhalil, že až štvrtina chovaných rýb vyvíja mozgovú aktivitu porovnateľnú s extrémne vystresovanými a depresívnymi ľuďmi. Tieto ryby vykazujú napríklad spomalený rast, čo by mohlo poukazovať na ich emocionálny stav na rybích farmách.
Ak vymrie život v oceánoch, vymrieme všetci.
Na Slovensku síce nemáme oceán ani more, no oceány sa nás týkajú. Oceánom vďačíme za klímu, v ktorej žijeme, a za kyslík, ktorý dýchame. Produkujú viac kyslíka než jeden celý dažďový prales a to prostedníctvom plání drobných zelených rastlín, takzvaného fytoplanktónu. Za každý druhý nádych vďačíme oceánom. Ryby a ďalšie morské živočíchy zohrávajú kľúčovú úlohu v rovnováhe morského ekosystému, ktorého rovnováha je zas dôležitá pre rovnováhu celého sveta. Prítomnosť života je pre oceány zásadná.
Alternatíva existuje.
Jeden z krkov, ako pomôcť oceánom, môže byť aj rastlinná strava. Pravdepodobne nikdy nebolo jednoduchšie stravovať sa rastlinne, ako je tomu dnes. Na pultoch už aj v pomerne bežných supermarketoch sa objavujú rastlinné náhrady nielen mlieka, masla, syrov, klobás, nugetiek, párkov, ale aj (ne)tuniakov v konzerve, sushi, rybích prstov a podobne. Chuť aj štruktúra sú často na nerozoznanie. V bistrách si viete pochutiť na vegánskom fish & chips. Alebo na internete nájdete mnoho skvelých rastlinných receptov napríklad aj na rybacie fašírky. Skúste to!
Použité zdroje sú vložené ako odkazy vo vetách.
