Vegánstvo vám celkom zmení život.
Vďaka vegánstvu začnete ďalšie živočíšne druhy na planéte vnímať ako individuálnych cítiacich jednotlivcov s právom na život. Ako niekoho, kto sa dokáže radovať, smútiť, mať priateľov i rodinu, komunikovať sebe vlastným spôsobom a nie ako niečo – produkty či objekty –, na ktoré ich degradovala spoločnosť a politický systém.
Do tohto systému sa všetci a všetky rodíme. Preto nám často nepríde nesprávne páchať násilie a útlak na zvieratách, aj keď s tým možno vnútorne nesúhlasime.

Aký je počiatok vegánstva?
Často sa zvykne uvádzať, že vegánstvo vzniklo v 40. rokoch minulého storočia vznikom Vegánskej spoločnosti a zavedením slova VEGAN britským manželským párom Watsonovcov. Filozofia života bez násilia, ktorá je tiež súčasťou vegánstva, nevznikla vo Veľkej Británii a na svete bola už omnoho skôr. Napr. starogrécky filozof a matematik Pytagoras (570 – 495 p. n. l.) nekonzumoval nič zo zvierat, pretože to považoval za neetické. Učenie Ahimsa, ktoré bolo súčasťou východných náboženstiev a hlásal ho i Gándhí, vylučovalo zo života akékoľvek násilie páchané na žijúcich bytostiach. Život bez ubližovania bol súčasťou aj Rastafariánstva, ktoré vzniklo v 30. rokoch minulého storočia na Jamajke.
Vegánstvo sa vyvíja a napreduje. Kým britská Vegánska spoločnosť zadefinovala vegánstvo v 20. storočí ako životný štýl snažiaci sa vylúčiť živočíšne zložky v čo najväčšej možnej miere a znižovať tak utrpenie zvierat, dnes môžeme hovoriť o celosvetovo rozširujúcom sa hnutí so sociálno-politickým rozmerom aj vďaka aktivitám, ako sú protesty a kampane proti testovaniu na zvieratách, kožušinovému chovu, transportom živých zvierat, továrenskym farmám a pod.
Čo znamená vegánstvo v 21. storočí?
Vegánstvo (veganism) predstavuje sociálno-politické hnutie proti systematickému útlaku páchanom na zvieratách a je súčasťou hnutí za sociálnu spravodlivosť, ako je feminizmus či antirasizmus. Vegánstvo je o oslobodení a jeho cieľom je ukončiť vykorisťovanie zvierat.
Čím vegánstvo nie je?
Vegánstvo nie je diéta ani zdravý životný štýl. Rastlinná strava je síce dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou vegánstva a rovnako aj zdravý životný štýl môže byť súčasťou vegánstva a taktiež môžete konzumovať aj tzv. „nezdravé“ jedlá a stále byť vegánom a vegánkou, no vegánstvo nie je len o strave.
Na Slovensku je vegánstvo či hnutie za oslobodenie zvierat pomerne mladé oproti západným krajinám a preto je niekedy náročné vôbec o ňom diskutovať. Ľudia častokrát nevedia ani rozdiel medzi vegetariánstvom a vegánstvom. Vyplýva to možno i z toho, že vegánstvo sa u nás zvykne prezentovať len ako diéta či pokročilejšie vegetariánstvo, v tom horšom prípade nájdete články, ktoré píšu o vegánstve ako o niečom škodlivom či extrémistickom. Na snahe žiť bez vykorisťovania a násilia páchaného na iných žijúcich tvoroch však nie je nič škodlivé ani extrémistické.
Dôvody k rastlinnej strave môžu byť aj zdravotného alebo environmentálneho charakteru. Nedá sa povedať, že by niektoré z nich boli nesprávne, pretože ľudia sú rôzni a na každého platí niečo iné – dôležitý je cieľ. V súvislosti s tým sa čoraz častejšie používa pomenovanie plant-based diet (rastlinné stravovanie). Ľudia stravujúci sa rastlinne sa niekedy neradi identifikujú ako vegáni, pretože sa nimi napríklad úplne necítia. Rastlinné stravovanie však často predstavuje už len malý krok k vegánstvu. Vyvážená rastlinná strava má aj podľa mnohých štúdii skutočne pozitívny vplyv na zdravie človeka, no vnímanie vegánstva iba ako zdravej diéty či akéhosi kultu tela môže od vegánstva odrádzať ľudí, ktorým záleží na spravodlivosti, ale ich zdravotné problémy nesúvisia so stravou a možno nikdy nebudú úplne zdraví.
Prečo je vegánstvo sociálno-politické?
Systematický útlak páchaný na zvieratách a ich vykorisťovanie je spoločnosťami normalizované a politikami legalizované a finančne podporované.
Vykorisťovanie zvierat dokonca platíme my všetci z našich daní a je prítomné úplne všade – v módnom, zábavnom či kozmetickom priemysle, v medicínskom výskume, vo vojenskom sektore, v športe, v domácom prostredí, vo voľnej prírode, v potravinárstve i v našom jazyku. Preto je potrebná zmena nielen na celospoločenskej úrovni, ale aj zmena politického systému.
„Nemôžeme byť proti násiliu a nespravodlivosti len niekedy. Útlak je štrukturálny a my musíme pracovať na tom, aby sme ho rozpoznali vo všetkých jeho formách a mohli tak konať na jeho odstránení.“
Emma Håkansson, z knihy How Veganism Can Save Us
Produkcia živočíšnych „produktov“ má navyše katastrofický dopad na životné prostredie, zdravie ľudí a spôsobuje stratu biodiverzity (podľa správy O živej planéte 2022 od roku 1970 ubudlo na planéte takmer 70 % populácii voľne žijúcich živočíchov, zdroj: WWF). Živočíšny priemysel je hlavnou príčinou odlesňovania dažďových pralesov, mŕtvych zón v oceáne a degradácie pôdy (Poore, Nemecek, Science, 2018). Živočíšny priemysel prispieva k zabíjaniu Zeme a života na nej.
Aj preto je dôležité, aby sa o vegánstve diskutovalo predovšetkým ako o hnutí, ktorého snahou je dosiahnuť sociálnu spravodlivosť, oslobodenie zvierat i udržateľné životné prostredie pre všetkých.
Kto sú vegáni a vegánky?
Vegáni a vegánky prichádzajú v rôznych veľkostiach, farbách, pohlaviach, náboženstvách a praktizujú vegánstvo podľa svojho pôvodu, presvedčenia, schopností a možností (nie všetci ľudia na svete majú totiž rovnaké príležitosti a možnosti).
Vegánom a vegánkou sa môže stať ktokoľvek a je na každom, ako veľmi aktívny*a bude. Môžete vzdelávať, lobovať za práva zvierat v parlamente, zdieľať rastlinné recepty či tipy na módu a kozmetiku bez utrpenia zvierat, môžete robiť pouličný alebo online aktivizmus či umenie, zachraňovať zvieratá na azylovej farme, otvoriť si vegánske bistro alebo sa o vegánstve rozprávať s rodinou a okolím. Spôsobov, ako šíriť vegánstvo, je veľa.
Prvý november patrí vegánstvu. Možno je to ten správny čas, aby ste vegánstvo alebo aspoň rastlinné stravovanie zvážili a pokiaľ možno i prijali ako svoju súčasť na ceste za lepším a udržateľným svetom pre všetkých. Ako jeden z prvých krokov môžete skúsiť rastlinnú stravu alebo uprednostniť rastlinné a na zvieratách netestované produkty, pretože na každom kroku záleží. Rastlinná produkcia či vegánstvo nie sú síce dokonalé, lebo žijeme v nedokonalom svete vybudovanom na kolonializme a vykorisťovaní ľudí, zvierat a prírody, ale vegánstvo rozhodne predstavuje správny smer k spravodlivejšej budúcnosti.
„Nobody’s free until everybody’s free.“
Fannie Lou Hamer
#WorldVeganDay