Občianske združenie Cuketa funguje od roku 2017 a pri jeho zrode bola aj Eliška Běhálková, pôvodne rodáčka z Brna, ktorú do Nitry priviedla Európska dobrovoľnícka služba. Ako dobrovoľníčka pracovala rok v alternatívnej škôlke a počas tej doby sa dostala do komunitnej záhrady kultúrneho centra Hidepark, ktorá jej okamžite učarovala (ako aj celý Hidepark a komunita okolo).
Málokedy sa hovorí o pôde, pritom ide o naliehavú tému a pre naše prežitie je pôda kľúčová. Za posledných 150 rokov sme stratili polovicu ornice na Zemi a kvalita zostávajúcej pôdy sa znižuje. Ohrozuje to našu schopnosť pestovať potraviny. Kvôli ornej pôde a pasienkom sme odstránili lesy a mokrade vrátane niektorých druhovo najbohatších ekosystémov na svete. Úrodnú pôdu strácame rýchlosťou 24 ton miliárd ročne, a to najmä v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva (zdroj 1).
Podľa Our World in Data až 77 % celosvetovej poľnohospodárskej pôdy zaberá živočíšna produkcia (zdroj 2). Podľa štúdie oxfordskych vedcov Poora a Nemeceka z roku 2018 dokonca až 83 % poľnohospodárskej pôdy slúži živočíšnemu priemyslu (zdroj 3). Ide o pestovanie krmiva pre zvieratá a pasienky. No netreba tiež zabúdať, že aj intenzívna produkcia niektorých rastlinných potravín môže byť problematická. Ďalší problém predstavuje aj plytvanie potravinami.
Eliška má silný vzťah k ekológii, pôde, turistike, jóge či ochrane zvierat. Už na strednej škole študovala odbor Ekológia a ochrana krajiny a následne Systematickú biológiu a ekológiu na Masarykovej univerzite v Brne. S Eliškou sme sa rozprávali o výhodách komunitnej záhrady, ale aj permakultúre a regeneratívnom pestovaní.
Aké aktivity sa skrývajú za združením Cuketa?
Sme skupina mladých ľudí, ktorých spája viera, že svet sa dá postupne meniť na lepšie miesto prostredníctvom rôznych kreatívnych a alternatívnych krokov. Názov Cuketa v sebe ukrýva jednotlivé piliere, ktoré sú pre nás dôležité – C ako cesta je cieľ, U ako udržateľnosť, K ako komunita, E znamená ekológia, T zase tvorivosť a napokon A je alternatíva.
Venujeme sa najmä projektom súvisiacim s udržateľným spôsobom života, permakultúre, mestskému záhradkárčeniu a pestovaniu a environmentálnej výchove. Jedným z našich srdcových projektov je komunitná záhrada KOZA. Táto záhrada spája pestovanie s edukáciou, no hlavne spája rôznych ľudí rôzneho veku, ktorí sa starajú o svoje políčka. Každý rok v lete usporadúvame KOZA festival, čo je vlastne festival našej záhrady, ktorý je zameraný na trvalo udržateľný štýl života a podporu lokálnych ľudí. Na festivale sú zaujímavé prednášky, workshopy, vegánske občerstvenie a môžete tu stretnúť fajn ľudí.
Súčasťou Cukety je aj projekt J.E.Ž (Jedlý Ekologický Život). Ide o organickú záhradu, kde pestujeme zeleninu, bylinky a ovocie. Vznikla na základe potreby si pestovať lokálne, sezónne, bez zbytočných obalov a dopravy. Chceme, aby naša záhrada bola inšpiráciou v tom, že pestovať sa dá na väčšej alebo menšej ploche aj v meste.
Vaša komunitná záhrada sa nachádza v priestoroch nitrianskeho Hideparku, ktoré vzniklo z dobrovoľníckeho nadšenia. Aké výhody má pre vás práve toto miesto?
Hidepark je nezávislé kutlúrno-komunitné centrum. Zároveň ide o otvorený priestor, kde ľudia trávia svoj voľný čas – na kutlúrnych akciách realizovaných priamo Hideparkom, alebo hosťovskými akciami v areáli Hideparku – pri ohnisku, grile, na U-rampe pre skejťákov a skejťáčky, cvičením jógy alebo na Hidepumpe, čo je pumptrack pre bajkerov a bajkerky spojený s verejnou cyklodielňou.
Súčasťou Hideparku je aj komunitná záhrada KOZA, ktorú teda spravuje naše ozetko Cuketa. Aj táto záhrada predstavuje otvorený priestor, takže ktokoľvek sa môže prísť pozrieť na záhradu a inšpirovať sa, ako vytvárať jedlé zelené plochy v meste. Ach niekoho záhrada nadchne, pokojne sa môže neskôr pridať priamo ako záhradkár či záhradkárka.
Je záujem zo strany ľudí o vlastné pestovanie? Ak sa niekto rozhodne pestovať v KOZE, máte nejaké pravidlá, ako by sa malo k pôde pristupovať, čo sa môže pestovať a čo nie?
Záujem o pestovanie v KOZE je neustály, dokonca sme niekoľkokrát už museli vytvárať nové políčka, aby dostali šancu pestovať všetci, ktorých chytila záhradkárska vášeň. Je to skvelá príležitosť pre ľudí, čo nemajú vlastnú záhradu a bývajú v byte, aby sa aspoň čiastočne dokázali starať o kus zeme a zabezpečili si sebestačne zopár vypestovaných plodín.
V našej záhrade sa riadime permakultúrnymi princípmi. Permakultúra je o navrhovaní trvalo udržateľného systému a dá sa aplikovať do všetkých oblastí nášho života – do pestovania, staviteľstva, ale i do sociálnych sfér. Permakultúrna etika zahŕňa tri piliere – starostlivosť o Zem, ľudí a zdieľanie. V záhrade máme konkrétne permakultúrne pravidlá a odporúčania pre komunitu záhradkárov. Medzi dve hlavné pravidlá patrí, že pôda sa neryľuje a nepoužívajú sa žiadne chemické prípravky. Namiesto nich používame napríklad rastlinné výluhy.
Prečo neryľujeme? Hĺbkovou orbou sa narúša vrchná úrodná časť pôdy a taktiež sa narúša systém, ktorý tam majú vybudovaný pôdne živočíchy. Tieto živočíchy sú veľmi dôležité, pretože sa starajú o štruktúru a úrodnosť pôdy. Namiesto ryľovania sa snažíme mulčovať (pokrývanie pôdy vrstvou trávy, slamy a pod.), čím ju zmäkčujeme a zúrodňujeme a zadržiavame v pôde vlhkosť.
Máme i ďalšie odporúčania – napríklad, že je dôležité spolupracovať s inými organizmami a vytvárať im vhodné plochy a úkryty, ako sú hmyzie domy a podobne.
Žijeme v dobe, z ktorej sa komunitné fungovanie akosi vytráca. Spoločenské interakcie sa presunuli na internet a sociálne siete. Ako to vnímate možno práve z pohľadu vedenia komunitnej záhrady? Môže práve záhrada spájať ľudí?
Myslím, že komunitné záhrady vytvárajú skvelé podhubie pre akúsi formu záhradkárskeho spolužitia. Hlavné ciele našej komunitnej záhrady sú spájať rozličných ľudí rôzneho veku, ktorí sa starajú nielen o svoje políčko, ale i spoločný komunitný priestor. Ten patrí všetkým. Záhradkári a záhradkárky medzi sebou zdieľajú informácie o pestovaní, rôzne tipy na vylypšenia, úrodu aj milé slová. Je dôležité prepájať ľudí najmä medzigeneračne a komunitná záhrada je na to priam ako stvorená. I preto môže mať komunitná záhrada hlbší presah, ako len samotné pestovanie. Naša záhrada je už za tie roky fungovania niečo ako autonomný organizmus, čo je v podstate z našej skúsenosti najudržateľnejší model.
Prečo je forma regeneratívneho pestovania dôležitá z pohľadu zdravého životného prostredia?
V teórii permakultúry existujú etika, postoje a princípy, ktoré pomáhajú tvoriť dizajn či už domu alebo záhrady. Trvalá udržateľnosť tu nie je myslená ako niečo nemenné a stále, ale ako dynymická rovnováha systému. V takomto systéme síce dochádza k neustálym zmenám, no zároveň však zachováva rozmanitosť prírody a funkcie ekosystémov. Permakultúra a regeneratívne pestovanie ide ruka v ruke. O regeneratívnom poľnohospodárstve a regenerácii všeobecne sa začalo konečne viac rozprávať, pretože sme prírodu a ekosystémy narušili natoľko, že trvalá udržateľnosť už nestačí. Mali by sme aj regenerovať a obnovovať.
Napríklad sladkovodné ekosystémy stratili od 70. rokov minulého storočia 80 % svojej biodiverzity. Súčasné poľnohospodárstvo výrazne priespieva k ekologickej a klimatickej kríze, degradácii pôdy, vyčerpaniu vodných zdrojov, nitrifikácii (premena amónnych solí na dusičnany) a je zodpovedné za 80 % straty celosvetovej biodiverzity a za tretinu emisií CO2.
Regeneratívne poľnohospodárstvo predovšetkým rastlinného pôvodu kladie dôraz na obnovu života v pôde, tvorbu úrodnej vrstvy pôdy, humusu a teda zvyšovanie organického uhlíka v pôde. Poľnohospodárska pôda zaberá polovicu plochy obývateľnej zemskej pevniny, preto má ukladanie oxidu uhličitého v pôde regeneratívnymi postupmi obrovský potenciál v riešení klimatickej zmeny. Medzi takéto postupy patrí napríklad využívanie zeleného hnojiva, metódy bez mechanickej orby a ťažkých systémov, rotáciu – teda obmenu plodín, redukovanie chemikálii, živočíšnych a syntetických hnojív.
Pôda je základ života, vzniká v nej všetok život, takže i náš život je závislý na živote pôdy. Je potrebné, aby sme si to všetci uvedomili. Pôda má svoju štruktúru a každý mikroorganizmus v nej má svôju dôležitú a nenahraditeľnú úlohu. Ak sa pôda neustále obracia orbou či ryľovaním, narúša sa tak systém vytvorený mikroorganizmami.
Navrátiť živiny pôde môžeme napríklad kompostom alebo zakrývaním, teda mulčovaním slamou, kartónom či štiepkou. V pôde sa udrží viac vlhkosti a mulč zároveň vytvorí vhodné mikroklíma pre pôdny život. Pôda je krásne mäkká a mulč zároveň potláča rast plevelov.
Aké benefity majú potraviny vypestované regeneratívnym spôsobom?
Plodiny vypestované týmto spôsobom majú vyššiu výživovú hodnotu a sú chutnejšie. Zároveň bývajú pestované lokálne, takže odberom zeleniny, ovocia, strukovín či obilia podporíme i konkrétnych ľudí a samozrejme lokálnu ekonomiku. To je v dnešnej dobe podľa mňa veľmi dôležité, aby sa vzťahy i mena budovali a kultitovali na mieste, kde žijeme. Tým, že nakupujeme lokálné a organicky vypestované plodiny, znižujeme i svoju uhlíkovú stopu, pretože plodiny k nám nemuseli cestovať z veľkej vzdialenosti.
Ideálnym je systém KPP, teda Komunitou Podporované Poľnohospodárstvo, o ktoré sa pokúšame i my v našej organickej záhrade J.E.Ž. Funguje to na priamom vzťahu medzi pestovateľom a odberateľom. Odberateľ finančne podporí svojho pestovateľa na celú sezónu vopred a ten má potom čas aj finančné prostriedky na organické pestovanie. Odberateľ vidí cestu plodín od semienka až na jeho kuchynský stôl a má prísun zdravej, čerstvej a lokálnej zeleniny či ovocia počas sezóny. Pestovateľ a odberateľ spolu samozrejme zdieľajú aj riziká, ako je napríklad zničenie úrody prírodnými živlami (vietor, búrka a pod.).
Súčasťou organickej záhrady sú aj zachránené sliepočky z nevhodných podmienok a tiež starší kohút, ktorý mal byť usmrtený.
Ponúka J.E.Ž na predaj vypestovanú zeleninu či ovocie?
V našej záhrade J.E.Ž. pestujeme hlavne zeleninu, drobné ovocie a bylinky a tieto plodiny si od nás vedia naši pravidelní odberatelia objednať formou debničiek. Väčšinou ide o rodiny, ale i jednotlivcov. Naši priatelia tiež pestujú a keď majú prebytok, tak do debničiek dávame ešte aj zeleninu od nich. Debničku si môžu záujemcovia vyskladať podľa vlastných preferencií a chutí a tiež aktuálnej úrody. K tomu si môžu pridať ešte rôzne vegánske dobroty od šikovných ľudí z nášho okolia, ako sú napríklad pestré vegánske šaláty, kváskový chlieb, nátierky a pod. Časť financií posielame ďalším zmysluplným projektom, ako sú napríklad azylové farmy pre zachránené zvieratá či útulkom. Celý tento debničkový koncept máme pod názvom U starého kohúta.
My vieme, že v Cukete sa iba nepestuje, ale ste aj veľmi tvorivý ženský tím. Čomu všetkému sa ešte venujete?
Ďalším našim obľúbeným projektom je Moruša a Čerešňa. Moruša je komunitná domoškôlka a Čerešňa je domoškola. Sú to dve vzdelávacie skupiny, v ktorých sa združujeme s našimi kamarátmi a kamarátkami a ich deťmi. Sme komunita ľudí, ktorí chcú, aby deti vyrastali a vzdelávali sa v prostredí, ktoré im je blízke a predstavuje niečo ako druhý domov. Spoločne sa podieľamie na tvorbe životného prostredia, chránime prírodu, učíme deti k hravosti, zodpovednosti, súcitu a kreativite, organizujeme komunitno-vzdelávacie udalosti. Spoločne všetko s malými i veľkými bytosťami.
Text a fotografie Živávlna
