Väčšina z nás považuje mliečne výrobky za „prirodzené produkty“ určené na ľudskú spotrebu, ktoré sú nevyhnutné pre silné a zdravé kosti či zuby a dôležité pre naše celkové zdravie. Tak nám to celý život hovorili. Kravské mlieko je síce bohaté na vápnik, bielkoviny, vitamíny a minerály, no bielkoviny aj väčšinu potrebných vitamínov a minierálov vrátane vápnika dokážeme získať aj z rastlinných zdrojov (1). Konzumovať živočíšne mlieko teda vôbec nepotrebujeme. Z etického hľadiska je kravské, ovčie či kozie mlieko určené na ľudskú spotrebu rovnako ako konské, mačacie, psie či klokanie mlieko – teda NIE JE.
Čo je živočíšne mlieko? Čo sú mliečne výrobky?
Mliečny výrobok je spracovaný „produkt“ vyrobený z materského mlieka samíc cicavcov, najčastejšie kráv, kôz, oviec a tiav. U každého druhu má mlieko unikátne chemické zloženie. Keďže obsahuje zmes rôznych hormónov špecifických pre daný druh, je práve pre tento druh jedinečné.
Materské mlieko iných druhov nie je primárne určené pre dospelého človeka. Jeho konzumácia preto môže spôsobovať niektorým ľuďom problémy. Prejavuje sa v nepríjemných pocitoch – nadúvaním, bolestivými kŕčmi či hnačkou, neznášanlivosťou a intoleranciou.
Mlieko obsahuje druh cukru nazývaný laktóza. V dojčenskom veku naše telo produkuje špeciálny enzým s názvom laktáza, ktorý nám umožňuje tráviť laktózu obsiahnutú v mlieku našej matky. Po odstavení však naše telo obyčajne laktázu neprodukuje a materské mlieko už nedokáže správne stráviť. No vďaka evolúcii si niektorí ľudia začali udržiavať aktívne enzýmy laktázy aj v dospelosti. (2)
Kedy zviera dáva mlieko?
Málokto sa zamýšľa nad otázkou, kedy skutočne zviera dáva mlieko. Odjakživa je nám prezentované, že mlieko sa dáva automaticky. Samice jednoducho vždy dávajú mlieko a treba ich len podojiť. Mlieko však prirodzene produkujú samice cicavcov, keď porodia svoje potomstvo. Materské mlieko slúži ako potrava pre ich mláďatá a poskytuje im všetky živiny potrebné na čo najrýchlejší a najefektívnejší rast.
Život zvierat zneužívaných na výrobu mliečnych výrobkov
Zvieratá v živočíšnom priemysle nemajú ani zďaleka dobrý život. Kradne sa im slobodná vôľa, telesná autonómia a cítia obrovskú duševnú a fyzickú bolesť. Sú väzňami a obeťami systému, ktorý ich chová a množí pre zisk a každoročne ich po miliónoch zabíja.
Samice sú každý rok proti svojej vôli znásilňované a rodia teliatka, aby produkovali mlieko. Priemysel tento hrozný čin rád bagatelizuje a nazýva ho „umelé oplodnenie“, čím sa snaží naznačiť, že ide o čosi normálne, neškodné a tolerovateľné. Pre daného jedinca však ide o opakujúcu sa fyzickú záťaž. Len čo mláďatá uzrú svetlo sveta, sú oddelené od matky a vychovávané v malej búde s obmedzeným pohybom, kde sú kŕmené náhradou materského mlieka. Stávajú sa súčasťou mliečneho systému a prispievajú k zisku chovateľov. (3)
Na každú kravu produkujúcu mlieko pre ľudskú spotrebu, pripadá teliatko, ktorému sa jeho materského mlieka nedostane.
Všetci vieme, aké silné a dôležité vie byť puto medzi matkou a dieťaťom. Pre obe strany predstavuje odlúčenie neskutočnú frustráciu. Matky a mláďatá v mliečnom priemysle za sebou navzájom plačú viac než týždne. Márne. Už nikdy svoje puto neobnovia. Priemysel tieto náreky nazýva „oduševnenými a zvedavými“ a upokojuje všetky obavy a pochybnosti verejnosti uspokojivým „optimistickým vysvetlením“.
Kravičky sú chované tak, aby jedného dňa nahradili svoje matky v produkčnom reťazci. Pre farmárov a systém sa stali výrobnými strojmi a ich jediným účelom je slúžiť zisku. Ak sa nedarí kravičky opakovane umelo inseminovať, skončia na bitúnku. Krava, ktorá nerodí, je pre mliečny priemysel nepotrebná.
Býčky neprinášajú mliečnemu priemyslu žiaden úžitok. Preto sa v prípade nerentabilnosti buď ihneď zabíjajú, alebo predávajú na výkrm na teľacie či hovädzie mäso. Mnohí býčkovia podstupujú v mladom veku aj kastráciu bez použitia anestetík. Zneužívajú sa aj pre ich jemnú kožu.
Značkovanie, tetovanie a ušné známky
Jedným zo spôsobov identifikácie určitých druhov zvierat je značkovanie či tetovanie ich tiel alebo oštítkovanie uší známkou s číslom, aby sa identifikovali a zaznamenal sa aj deň ich zabitia.
Číslo na „identifikáciu“. S týmto javom sme sa už v dejinách stretli.
Väčšina vlád vyžaduje identifikáciu hospodárskych zvierat, pretože podľa zákona sú stále považované za majetok. Vypaľovanie značky žeravým železom je ešte dnes rozšírenou, i keď nesmierne krutou praktikou. Predstavuje útlak jednotlivca, degradáciu jeho života na číslo a jeho odsúdenie na objekt doživotného vlastníctva. Teliatka sa na Slovensku označujú ušnými známkami tesne po narodení.
Vyčerpanie
Kravy sa vyvinuli tak, aby produkovali dostatok mlieka pre svoje mláďatká. Ide približne o 4 či 5 litrov mlieka denne. Intenzívny chov dojníc a vplyv selektívneho šľachtenia viedol k drastickému zvýšeniu produkcie mlieka. Dnes jedna kravka vytvorí denne okolo 20 až 30 litrov mlieka. (4) Kravy sú uväznené v nekonečnom cykle gravidity, ktorý núti ich telo produkovať čo najväčšie množstvo mlieka. To spôsobuje kravám mnohé fyzické problémy, ktoré často vedú k chronickým a vyčerpávajúcim bolestiam.
Medzi bežné problémy patrí napríklad krívanie. K tomu dochádza často vplyvom zlých životných podmienok na továrenských farmách, kde sa stovky kráv tlačia v stiesnených vnútorných priestoroch. Vplývať môže aj dlhodobé státie na betóne a nedostatok pohybu. Krívanie môže byť tiež spôsobené infekciami, ako je pleseň na kopytách a ochorenie paznechtov (v angličtine nazývané digital dermatitis), ktoré vznikajú, keď sú kravy nútené stáť vo výkaloch. (5)
V dôsledku vysilenia a vyčerpania z celoživotného vykorisťovania sa kravy nedokážu niekedy postaviť na vlastné nohy. Tento stav je podľa všetkého spôsobený traumou. Môže k nej dôjsť po opakovanom otelení, v dôsledku metabolického problému (napríklad mliečnej horúčky) alebo ochorenia, ako je mastitída. Mastitída je bakteriálna infekcia mliečnej žľazy a vyskytuje sa u samíc cicavcov. Infekcie sú vyvolané najčastejšie nehygienickými podmienkami v maštaliach, kde kravy ležia na znečistenej podstielke, alebo keď sú vystavené kontaminovanému vybaveniu. (6) Mastitída je pre kravy bolestivým ochorením.
Vyčerpané dojnice sa jednoducho nedokážu udržať na nohách. Ich telo sa vypne. Keďže sú vyčerpané, pošlú ich na bitúnok. Poslúžia už len na jediný účel – na mäso. Väčšina z nich to psychicky vzdala a ich vôľa žiť už skrátka nie je dosť silná.
Chov kráv – materský odchov teliat
Počuli ste už o praxi „materského odchovu teliat“? Väčšina teliatok sa od matky oddeľuje hneď po narodení alebo krátko po ňom. V prípade materského odchovu teliat sa však ponecháva teliatko s matkou. Niektoré farmy sa týmto typom chovu rady chvália, aby romantizovali mliečny priemysel.
Keď nadíde čas, materský odchov teliat – rovnako ako odchov teliat na iných farmách so zvieratami – sa končí bitúnkom. Aj on je súčasťou tohto chovu. Farmy s týmto typom odchovu takisto umelo oplodňujú samice bez ich súhlasu, dochádza k pôrodom, využíva sa ich mlieko a mláďatá sa predávajú na výkrm a zabitie. Ak je krava vyčerpaná, znamená to, že je prislabá a už nie je rentabilná. V intenzívnej produkcii k tomu dochádza približne vo veku 5 až 6 rokov (keď je stále ešte mladá), pričom by sa mohla dožiť až 20-25 rokov.
Navyše okolo 3 % kráv z mliečneho priemyslu v Európskej únii je počas prevozu na bitúnok v poslednom trimestri gravidity. To znamená, že mláďatko je už schopné nezávislého života. Medzinárodná organizácia na ochranu zvierat a pre dobré životné podmienky zvierat RSPCA má vo svojom usmernení aj postup porážky gravidnej kravy. Mnohí pracovníci bitúnkov však často netušia, že krava je gravidná. Zistia to až pri rozrezaní tela kravy. V takomto prípade RSPCA odporúča živé teliatko zabiť jatočnou pištolou alebo úderom do hlavy s vhodným tupým nástrojom. (7) Je pohoršujúce, že organizácia, ktorá má chrániť zvieratá, povoľuje chladné zabitie bábätka.
Príslušenstvo k odstaveniu mláďat
Príslušenstvo k odstaveniu mláďat (proti samonapájaniu teliat) má rôzne podoby, ako sú napríklad plastové alebo kovové krúžky s hrotmi do nosa, klapky na oči a pod., no všetky majú jediný účel – udržať teliatko preč od matkinho vemena a zabrániť mu piť materské mlieko. Nosný krúžok sa upína do nosnej dierky. Keď sa teľa pokúša cicať, hroty sú pre vemeno kravy bolestivé a spôsobujú, že krava kope alebo sa od teľaťa vzdiali. Teliatka s nosnými krúžkami sú však vystavené reálnemu nebezpečenstvu, že ich krava kopne. Toto príslušenstvo sa zvykne používať v prípade materského odchovu teliat v mäsovom a občas i mliečnom priemysle. (8) Na mliečnych farmách sa krúžky používajú najmä pri dospelých kravách, aby sa zabránilo ich pokusom piť mlieko z vemena iných kráv, nakoľko ich prirodzené potreby neboli nikdy dostatočne uspokojené.
Odrohovanie (novorodených) teliat
V prírode niektorým zvieratám rastú rohy, aby sa mohli brániť. V živočíšnom priemysle sú nežiaduce, pretože predstavujú nebezpečenstvo pre ostatné zvieratá a chovateľov, čo by mohlo znamenať dodatočné náklady alebo veľké finančné straty, ak by ich jedince využívali. Preto sa zvieratám, väčšinou kravám, ovciam, kozám atď., násilne odstraňujú rohy či výrastky. Tento postup sa zvyčajne vykonáva bez anestézie prostredníctvom kautera (plynový alebo elektrický nástroj na vypaľovanie tkaniva) alebo leptacej pasty. (9) Šetrí sa tým čas a peniaze. Pre zvieratá je to mimoriadne bolestivé a bolesťami trpia aj tri týždne po zákroku. (10) Odrohovanie im spôsobuje utrpenie, no predovšetkým narúša ich telesnú autonómiu.
Odstránenie rohov znižuje i riziko zranení v stáde. Zvieratá bez rohov zaberajú menej miesta v maštali, pri kŕmnom zariadení aj počas prepravy. Vedie to k ešte väčšiemu chovanému množstvu zvierat v ešte obmedzenejšom priestore, čo znamená vyšší zisk. Pri zvieratách bez rohov sa znižuje riziko zranenia chovateľov, keď sa zvieratá snažia brániť násilnému útlaku a zneužívaniu.
Bachorová kanyla
Ide o systém určený na podávanie tekutín, liečiv či krmiva priamo do bachora kravy. V bežných chovoch sa kanyla často nepoužíva a kravy s kanylou slúžia najmä pre vedecké výskumy. Tieto umelo vytvorené otvory na tele kravy umožňujú výskumníkom prístup do žalúdka zvieraťa. Ide o snahu zistiť a sledovať čo najlepšie zloženie krmiva pre zvieratá, ktoré je predpokladom k vyššej efektivite chovu. Najčastejším dôvodom umiestňovania kanyly na telo kravy teda nie je zdravie zvierat, ale vidina čo najvyššieho zisku. (11)
Brigitte Gothière z organizácie L214 éthique & animaux hovorí: „Mnohé z nich už trpia krívaním, infekciami, problémami s pľúcami či srdcom. A aj tak, namiesto toho, aby sme tento cyklus zastavili, stále ho posúvame ďalej. Je najvyšší čas spochybniť tento nespravodlivý systém.“
Reklama na mliečne výrobky
Normalizovanie násilia na zvieratách sa prenáša z generácie na generáciu.
Mliečny priemysel skrýva nehumánne praktiky na zvieratách za zatvorenými dverami. Manipulatívna reklama je šikovne vymyslená tak, aby ľuďom dávala najavo, že podporujú niečo dobré. Reklama je zameraná na to, aby sa ľudia cítili vnútorne lepšie, keď kupujú a konzumujú cítiace bytosti a výrobky z nich. Lži a nečestnosť živočíšneho priemyslu sú hlboko zakorenené v našich tradíciách a zvykoch, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. A na základe týchto zvykov sa reklama využíva na presviedčanie ľudí, aby robili niečo, s čím by veľa z nich vedome možno nesúhlasilo.
Živočíšny priemysel sa rád hrá s eufemistickými slovami a snaží sa zavádzať spotrebiteľov polopravdami alebo zámerne kontrolovanými štúdiami, ktoré majú odviesť pozornosť od utrpenia a „života“ zvierat. Ľudí sa snaží odradiť od čisto rastlinnej stravy a spravodlivého spôsobu rozmýšľania, pretože v živočíšnom priemysle je, samozrejme, veľa peňazí (o ktoré nechce prísť).
Keď pochopíte, ako reklama funguje a ako ignoruje hroznú a násilnú realitu mimoľudských bytostí, nemôžete uveriť, že takéto manipulatívne a jednoducho zavádzajúce reklamné stratégie sú legálne. Ilustruje to masívnu loby v tomto odvetví.
Antibiotiká a odolnosť voči nim
Aj keď sa tento článok zameriava predovšetkým na etiku mliečneho a živočíšneho priemyslu, v týchto časoch je dôležité zvážiť aj zdravotný aspekt a globálny vplyv.
Chov zvierat (i dojníc), ich šľachtenie a množenie – môžu viesť k rýchlemu šíreniu chorôb na farmách, čo je jeden z dôvodov, prečo sa do krmív často pridávajú antibiotiká. Ich intenzívne používanie vedie k odolnosti baktérii voči antibiotikám, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala ako vážnu hrozbu pre celosvetové verejné zdravie.
Pozrite si aj video o odolnosti baktérii voči antibiotikám, ktoré pripravil Earthling Ed.
V januári 2022 dokonca vstúpili v Európskej únii v účinnosť pravidlá (nariadenie EÚ 2019/6 a nariadenie EÚ 2019/4) týkajúce sa zákazu podávania antibiotík rutinne. (12) Živočíšny priemysel (i keď mal tri roky na prípravu) však nijako neimplementoval zmeny, ktoré by viedli k znižovaniu rutinného používania antibiotík. Loby živočíšneho priemyslu berie túto implementáciu vágne s odôvodnením, že nejde o prísny zákaz. Európska aliancia verejného zdravia vydala dokonca správu, podľa ktorej budú antibiotiká naďalej kompenzovať zlé hygienické a životné podmienky zvierat. I keď je teraz regulácia antibiotík v EÚ na papieri lepšia, v praxi sa jej až tak nedarí.
Chcú žiť!
Tieto informácie by mali stačiť na to, aby sme všetci pochopili naliehavosť a nevyhnutnosť súcitneho spôsobu života a rozhodli sa preň s vidinou spravodlivosti – aby sme upravili svoj postoj k životu s cieľom zabrániť akémukoľvek utrpeniu a útlaku zvierat, najmä priamemu utrpeniu zvierat. Mimoľudské zvieratá sú taktiež cítiace bytosti s nervovou sústavou, mozgom, a teda plným vedomím. Prejavujú náklonnosť a záujem o život rovnako ako my. Chcú byť so svojou rodinou rovnako ako my. Sú hodné života rovnako ako my.
NIKDY nie je v poriadku držať iné bytosti v zajatí bez ich súhlasu pre naše zisky. NIKDY nie je v poriadku kradnúť mláďatá a posielať ich na porážku. NIKDY nie je v poriadku zľahčovať a hovoriť sladko o akte násilia, útlaku a neľudskosti.
Riešenie
Najdôležitejšie je uvedomiť si a pochopiť nepredstaviteľné utrpenie, ktoré mliečny a živočíšny priemysel spôsobuje daným druhom. Dôležité je tiež pochopiť úlohu, ktorú my sami zohrávame v rámci systému postavenom na útlaku iných. Keď si to začneme uvedomovať, budeme môcť ľahšie prijímať racionálne, súcitné a vedomé rozhodnutia, ktoré sú dobré pre všetkých, nielen pre niektorých.
Existuje veľa možností, ako prejsť na potraviny, ale i kozmetické prípravky, oblečenie a pod., vyrobené z rastlín. Musíme ich len chcieť vidieť. Kde je vôľa, uvedomenie a pochopenie, tam je aj cesta.
Vyberte si z nasledovných rastlinných mliek: ovsené, sójové, mandľové, orechové, konopné, ryžové, kešu, lupinové, hrachové, arašidové a iné. Mnohé z nich si môžete vyrobiť aj sami doma.
Špeciálny tip
Vyskúšajte rôzne značky, pretože každá má iné recepty a chute (chuť je subjektívna). Doprajte svojim chuťovým pohárikom čas, aby si zvykli na iné chute. Keď si vyrábate rastllinné mlieka, oslaďte ich sirupmi – napríklad agávovým, javorovým, púpavovým alebo datľovým.
Texty Kerstin Brueller, Živávlna, ilustrácie © Kerstin Brueller / TinEller, texty od Kerstin z anglického originálu The Violence And Injustice of Dairy preložila Anna Ďurišíková
