Produkcia z kože zabíja zvieratá, biodiverzitu, našu klímu a ohrozuje zdravie ľudí. Alternatívne riešenia však existujú, ale je potrebné začať diskutovať o využívaní zvierat v móde. Zvieratá v módnom priemysle sú väznené, neustále umelo množené a trpia v nevyhovujúcich životných podmienkach rovnako ako zvieratá v akomkoľvek inom profitujúcom priemysle.
Deštruktívny dopad výroby materiálov zo zvierat je spomedzi všetkých materiálov v módnom priemysle najvyšší. No aj napriek tomu sa koži či vlne v diskusiách o negatívnom dopade módneho priemyslu na životné prostredie či zdravie ľudí nedostáva dostatok pozornosti. Dokonca módne značky, ktoré sa prezentujú ako etické a udržateľné, používajú živočíšne materiály. No značka nemôže byť etická, pokiaľ sa úmyselne podieľa na akomkoľvek vykorisťovaní.
V prípade módy zo zvierat nejde len o otázku etiky, ale aj o environmentálnu spravodlivosť. Garbiarne predovšetkým v krajinách globálneho juhu zaplavujú nebezpečnými chemikáliami miestne vodné toky, ohrozujú bezpečnosť vzácnych ekosystémov a zdravie miestnych komunít. Pracovníci garbiarní trpia kožnými či dýchacími chorobami a rakovinami. Je na čase hovoriť o koži a jej katastrofickom vplyve na životné prostredie, ľudí a zvieratá.
Ilustrácie © Kerstin Brueller / TinEller
Koža je chemicky spracovaná pokožka, ktorá pochádza zo zabitých zvierat.
V produkcii kožených výrobkov, ktoré sú bežne dostupné v obchodoch, sa najčastejšie používa pokožka z teliatok a kráv, ďalej z bizónov alebo z prasiatok (v luxusnom módnom odvetví aj z krokodílov či hadov alebo iných voľne žijúcich zvierat).
Koža je spolu-produktom mäsového a mliečneho priemyslu.
Aj napriek tomu, že sa koža často zvykne označovať ako vedľajší produkt, nie je to presné. Tento argument využíva najmä živočíšny priemysel, aby presvedčil verejnosť, že kúpou kože vlastne nepodporuje zabíjanie zvierat a pomáha znižovať odpad. Živočíšne kože majú však pre mäsový a mliečny priemysel veľkú hodnotu – často oveľa vyššiu ako mlieko či telo zvieraťa. Ide o tzv. spolu-produkt. Teliatka sa niekedy dokonca chovajú špeciálne pre ich mäkkú pokožku.
Celosvetový trh s kožou mal v roku 2022 hodnotu takmer 243 miliárd USD, pričom sa očakáva jeho rast, ak nedôjde k zásadnej zmene.
Kožené výrobky nie sú udržateľné a efektívne biodegradovateľné.
Činenie kože existuje hlavne preto, aby sa organická a biologicky odbúrateľná koža stala anorganickou a nedokázala sa účinne biologicky rozložiť a hniť (a fungovala napr. ako tenisky či kabelka niekoľko rokov).
Až 90 % kože na celom svete sa činí chemikáliami, ako sú chróm, arzén a formaldehyd. Tieto chemikálie spôsobujú u pracovníkov garbiarní vrátane detí (napr. správa z roku 2012 organizácie Human Rights Watch poukazuje na nedostatočnú ochranu pracovníkov a bežnú detskú prácu v garbiarniach v Hazaribagh v Bangladéši) chronický kašeľ, kožné ochorenia, oslepnutie a ďalšie zdravotné ťažkosti.
Znečistenie z garbiarní v Indii, fotografie © Sean Gallagher
Pracovníci garbiarní sú vo vysokej miere ohrození aj rakovinami, pretože pracujú s chemikáliami často bez poriadnej ochrany, ktoré sú tiež známymi karcinogénmi. Čína patrí medzi významné garbiarske krajiny a niektoré jej oblasti sa dokonca nazývajú „rakovinové dediny“ v dôsledku účinkov garbiarstva a ďalších priemyselných činností. Súvislosť medzi chemickým znečistením z priemyslu a rakovinou v komunitách s nižšími príjmami je už dobre známa (napr. Environmental Justice Atlas: Pollution in the Huai River and the cancer village of Huangmengying in Henan, China).
Odpadové vody z garbiarní s obsahom chrómu, kyseliny sírovej, solí, vápna, povrchovo aktívnych látok, odmasťovacích prostriedkov, síranu amónneho a mnohých ďalších chemikálií znečisťujú vodu, dno riek a zabíjajú vodné organizmy a ďalšie živočíchy.
Produkcia kožených výrobkov má deštruktívny dopad na pôvodnú prírodu a biodiverzitu.
Za 80 % odlesňovania amazonského dažďového pralesa môže chov kráv a pestovanie krmiva pre hospodárske zvieratá. Brazília je najvýznamnejším vývozcom hovädzieho mäsa na svete a tretím najväčším vývozcom kože zo zvierat. Jedna taška z brazílskej kože sa rovná 1000 metrom štvorcových vyklčovanej pôdy.
Výskum organizácie Stand.earth ukázal, že obrovské množstvo mainstreamových a luxusných značiek je prostredníctvom dodávateľských reťazcov kože prepojených s odlesňovaním Amazónie (doslova ho financujú) a to aj v prípade, že používajú kožu s certifikátom Leather Working Group.
Pasienky, na ktorých sa pasú hlavne kravy, sú výsledkom klčovania a znehodnocovania pôdy kopytami zvierat a s veľkým množstvom hnojív. To spôsobuje, že sa pôda neobnovuje, ale degraduje. Zelené pastviny plné trávy nie sú prirodzené ani zdravé, pretože sa na nich nevyskytuje taká rozmanitá škála rastlín, hmyzu a živočíchov ako v prirodzených ekosystémoch.
V súčasnosti sme uprostred šiesteho masového vymierania druhov a nemôžeme si dovoliť ničiť ďalšiu pôdu, ktorá hostí pôvodnú flóru a faunu. Potrebujeme skoncovať so živočíšnym priemyslom vo všetkých jeho odvetviach vrátane toho s kožou.
Priemysel s kožou je tiež krízou environmentálnej spravodlivosti.
V roku 2020 bolo zabitých 227 ľudí pri snahe chrániť lesy a pôvodnú prírodu. Produkcia kože má najvyššie zastúpenie v krajinách globálneho juhu, kde má negatívny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na zdravie a kvalitu života miestnych komunít.
V Indii každý deň odčerpajú 40 miliónov litrov znečistenej vody plnej karcinogénnych látok do rieky Ganga. V Hazaribaghu v Bangaldéši denne odčerpajú takmer 5,8 milióna litrov neupravených odpadových vôd do kanálov, ktoré sa vlievajú do rieky Buriganga, a vyprodukujú viac ako 100 ton tuhého odpadu vo forme odrezkov surovej kože, mäsa a tuku.
Priemysel s kožou je jatočný priemysel.
Za každým koženým výrobkom je cítiaca a vnímavá bytosť, ktorá bola násilne zabitá na bitúnku. Kúpou kožených výrobkov sa podporuje jatočný priemysel, vykorisťovanie zvierat a ľudí a predstava, že živého tvora môžeme v mene módy a zisku degradovať na topánky či kabelku. Aj v prípade chovu zvierat na kožu dochádza k bežným praktikám priemyslu, ako je odrohovanie teliatok, separácia teliatok od matiek či umelá a riadená inseminácia. Kravy sú nesmierne sociálne, inteligentné a vnímavé individuálne jedince, vytvárajú si medzi sebou silné priateľstvá a vzťahy, majú svoj vlastný jazyk, spôsoby a dôvody na existenciu.
Riešenia a alternatívy existujú: napr. koža z kaktusov alebo zo šupiek ovocia alebo syntetická recyklovaná koža, ktorá má stále nižší environmentálny dopad ako živočíšna koža.
Pre viac informácii o priemysle s kožou a jeho dopade odporúčame napr. nasledujúce dokumenty:
— SLAY (waterbear.com)
— India: The Toxic Price of Leather (Sean Gallagher, YouTube.com)
Alebo článok podporený Pulitzerovým centrom:
— Skin Deep: Feeding the Global Lust for Leather, Debbie M. Price
