Negatívny dopad živočíšneho priemyslu a zlé životné podmienky zvierat sa netýkajú len potravinárstva, ale aj menej viditeľného módneho priemyslu. Málokto si zrejme dokáže predstaviť, že aj za vlnenou čiapkou či koženou kabelkou sa skrýva vykorisťovanie mimoľudských aj ľudských bytostí a poškodzovanie životného prostredia.
Vlnu si často rozmantizujeme a zvykneme o nej uvažovať ako o niečom neškodnom a prírodnom a spája sa nám s ňou predstava spokojného stáda ovečiek na zelenej lúke. Ak ale prenikneme do hĺbky priemyslu s vlnou, zistíme, že sa v podstate ničím nelíši od potravinárskeho priemyslu – taktiež ide o jatočný priemysel s cieľom dosahovať zisk na úkor zvierat, ľudí aj planéty.
Medzi najväčších producentov vlny patrí Austrália, ktorá vyrába až 25 % celosvetovej produkcie vlny s 345 miliónmi kíl ročne. Každý rok sa v Austrálii v mene produkcie vlny usmrtí 32 miliónov oviec a jahniatok (zdroj: Farm Transparency Project, Austrália). Po Austrálii nasleduje Čína, Rusko, Nový Zéland, Argentína, Južná Afrika, Veľká Británia a Uruguaj. O vlne sme sa rozprávali s Emmou Håkanssonovou – zakladateľkou austrálskej iniciatívy Collective Fashion Justice. Rozhovor je doplnený ilustráciami od Kerstin Brueller / TinEller.
Emma sa v módnom priemysle pohybuje roky a upozorňuje na potrebu úplne etickej módy (Total Ethics Fashion), ktorá by uprednostňovala blaho všetkých pred ziskom a výrobou. Misiou iniciatívy Collective Fashion Justice je poukazovať na vzájomné prepojenie nespravodlivosti v dodávateľských reťazcoch módneho odvetvia, ktoré poškodzuje planétu, ľudské aj mimoľudské bytosti.
„Každá ovečka vo vlnárskom priemysle skončí na bitúnku. Jedinou otázkou je: kedy?“
Emma Håkansson
Ako prebieha produkcia vlny?
Priemysel s vlnou funguje na princípe selektívneho šľachtenia, aby sa zabezpečil čo najlepší finančný výsledok pre každé vlnárske odvetvie. K vykorisťovaniu zvierat teda dochádza už pred strihanám vlny, a to formou šľachtenia. Ovce sú šľachtené tak, aby porodili dve až tri jahniatka, hoci je to pre ne neprirodzené, stresujúce a hlavne nebezpečné. Samozrejme, vedie to aj k väčšiemu počtu úmrtí jahniat.
Všetko sa to stále považuje za prijateľné, pretože počet oviec, ktoré sa šľachtia, chovajú a rodia pre produkciu vlny, narastá. Strihanie vlny sa realizuje najmenej dvakrát ročne a často prebieha mimoriadne krutým spôsobom.
Ostrihaná vlna z oviec je veľmi mastná a prechádza procesom čistenia, aby sa dala použiť a nosiť. Tento proces je však veľmi znečisťujúci a náročný na používanie chemikálií.
Ktoré zvieratá sú v súčasnosti v módnom priemysle najviac vykorisťované pre vlnu či srsť?
V Austrálii, ktorá je svetovým lídrom v produkcii vlny, je najrozšírenejší práve chov oviec na merino vlnu (merino tvorí približne 80 % vlny vyprodukovanej v Austrálii, doplnenie redakcie) oproti iným druhom zvierat. Na vlnu sa však chovajú aj alpaky. Kozy sa napríklad chovajú pre svoju srsť, ktorá sa predáva ako kašmír a mohér.
Ovečky plemena Merino, foto © Chantel McAlistar, Madura, Austrália
Ako sa zaobchádza so zvieratami, kým sa z ich vlny stane sveter či čiapka?
Po narodení sa mláďatám, ktoré prežili, bežne a legálne skracuje chvost. V prípade samčekov dochádza aj ku kastrácii. Chvost a semenníky sa často odstraňujú pomocou horúceho noža alebo pevných kastračných gumičiek, ktoré bolestivo prerušia krvný obeh. Takmer všetky jahniatka okrem strihania chvostov podstupujú aj tzv. mulesing (v slovenčine neexistuje slovný ekvivalent, poznámka redakcie), čo znamená, že sa im ostrými kovovými nožnicami odstrihne aj koža okolo zadku a spodnej časti chvosta.
Všetky tieto praktiky prebiehajú bez akýchkoľvek anestetík či úľavy od bolesti. Ak sa úľava od bolesti aj použije, býva často neúčinná.
Mulesing sa vraj robí preto, aby sa zabránilo napadnutiu larvami múch. Ide o nepríjemný stav, keď muchy kladú vajíčka do kože a vlny oviec a ich larvy ovce požierajú.
Muchy priťahujú vlhké a spotené časti tela, predovšetkým záhyby kože oviec plemena merino a pozostatky moču či výkalov prilepené na vlne okolo zadku. Mulesing sa však nevykonáva v prospech oviec, ako to niektorí tvrdia. Ovce sa pred larvami múch dajú ochrániť napríklad pravidelným strihaním (citlivé strihanie chvosta a okolia zadnej časti) a tým, že sa nebudú chovať a šľachtiť s cieľom nadmernej produkcie vlny. Očkovanie predstavuje tiež riešenie, ale pre farmárov je časovo náročné a drahé, a selektívny chov existuje len kvôli jedinému dôvodu – zisku. Zisk je v tomto priemysle vždy prioritou.
Keď sa kvalita vlny zvierat zhorší, podobne ako sa napríklad aj ľuďom vekom zhoršuje kvalita vlasov – lámu sa, štiepia a rednú –, sú považované za nerentabilné a poslané na bitúnok. Deje sa to v polovici ich prirodzenej dĺžky života a niektoré z týchto oviec sa exportujú aj do iných krajín.
Transport ovečiek, foto © Chantel McAlistar, Madura, Austrália
Dokážu vôbec zvieratá, ktoré boli roky selektívne šľachtené na produkciu vlny, prežiť bez pomoci človeka, napríklad bez strihania vlny?
Predkami dnešných domestikovaných oviec sú muflóni. Tieto zvieratá majú tenkú vrstvu vlny a hrubšiu srsť, ktorú v lete zhadzujú, aby si dokázali počas celého roka udržiavať zdravú telesnú teplotu. Bohužiaľ, v súčasnosti majú ovce v dôsledku selektívneho šľachtenia za účelom zisku oveľa hrubšiu vlnu, ktorú v lete nedokážu zhodiť. V prípade merino plemena boli tieto ovce vyšľachtené tak, aby mali zvráskavenú kožu, ktorá udrží viac vlny.
Všetky tieto ovce by bez pomoci ľudí čelili vážnym ťažkostiam a zhoršeným životným podmienkam, ako je prehrievanie organizmu, či problémom s larvami múch, pre ktoré by bolo v hrubej vlne jednoduchšie prežiť. To však nie je dôvod, aby sme priemysel s vlnou naďalej podporovali. Je to dôvod na zastavenie chovu a selektívneho šľachtenia oviec v komerčnom systéme, ktorý existuje kvôli zisku a nie blahu oviec.
Málokto si uvedomuje, že aj produkcia vlny každý rok spôsobuje smrť miliónom cítiacich tvorov. Jedným z príkladov, ktoré vedú k predčasným úmrtiam, sú zimné jahniatka. O čo presne ide?
Zimné jahniatka (v angličtine sa používa výraz winter lambing, poznámka redakcie) zahŕňajú už spomínané problémy selektívneho šľachtenia, ako aj ďalšie kruté zaobchádzanie s cítiacimi tvormi. V Austrálii ide o bežnú prax, ktorej cieľom je gravidita matiek a pôrod jahniatok v zime. Prirodzene by však ovce rodili na jar, keď je počasie o niečo miernejšie a teplejšie.
Aby si farmári znížili náklady na krmivo, bohatú jarnú zelenú trávu nechávajú v tom čase už o niečo starším jahňatám, ktoré dokážu prijímať tuhú stravu a môžu byť vykrmované. Ovce s menším množstvom vlny sa následne predávajú na bitúnky, aby skončili ako potravinové produkty. Ostatné ovce sa chovajú ďalej pre produkciu vlny bez toho, aby farmár musel platiť ďalšie krmivo (ktoré by bolo potrebné a nákladnejšie, ak by sa mali jahniatka vykrmovať počas suchého leta).
Problémom je, že v každej zimnej sezóne v Austrálii umrie počas prvých 48 hodín svojho života 10 až 15 miliónov novonarodených jahniatok. A to najmä v dôsledku hladu, zanedbania starostlivosti a vystavenia chladu. Selektívne šľachtenie dvojičiek až trojičiek často znamená aj vzrastom menšie mláďatká, ktoré nemajú šancu prežiť chlad a získať mlieko.
Vlna sa často prezentuje ako prírodný a udržateľný materiál. Aká je však skutočnosť? Aký environmentálny dopad má priemysel s vlnou?
Nie je prírode blízke ani udržateľné, aby sa pre účely vykorisťovania a prípadného usmrtenia chovali milióny oviec na vyčistenom území, ktoré pre ne nie je prirodzené a kde by sa inak vyskytovali pôvodné zvieratá a rastliny.
Vlna je extrémne neefektívny materiál vo vzťahu k využívaniu pôdy. Náš výskum Shear Destruction: Fashion, wool and The Biodiversity Crisis (Deštrukcia strihaním: Móda, vlna a kríza biodiverzity) napríklad ukazuje, že na výrobu jedného balíka austrálskej vlny (jeden balík vlny obsahuje 120 kilogramov vlny, doplnenie redakcie) namiesto bavlny je potrebné vyklčovať 357-krát viac pôdy s porastom. Ide o obrovskú rozlohu krajiny s rastlinami a stromami, ktoré by mohli viazať uhlík, no naopak dochádza k strate biodiverzity.
Navyše, ako už bolo spomenuté, proces čistenia vlny značne znečisťuje životné prostredie a je náročný na používanie chemických látok – o niektorých látkach je dokonca známe, že spôsobujú feminizáciu rýb (tvorba vajíčok u samcov, doplnenie redakcie), čo má následne vplyv na ich populácie. Odpadová voda, ktorá prúdi do našich vodných tokov z bežného závodu na čistenie vlny, sa podobá odpadovej vode vyprodukovanej z mesta s 30-tisíc obyvateľmi. Väčšinu odpadových vôd z čistenia vlny nie je možné ozdraviť ani upraviť a stáva sa z nich len znečisťujúca odpadová voda.
Bitúnok, Cygnet, Austrália, foto © Farm Transparency Project
Austrália patrí k najväčším producentom vlny. V spolupráci s Centrom pre biologickú diverzitu ste nedávno zverejnili správu o vplyve produkcie vlny na životné prostredie v Austrálii. Aké sú výsledky vášho výskumu? Môže mať produkcia vlny vplyv na zmenu klímy?
Naša správa Shear Destruction: Fashion, wool and The Biodiversity Crisis (Deštrukcia strihaním: Móda, vlna a kríza biodiverzity) skúma mnohé environmentálne problémy spojené s produkciou vlny. Pokiaľ ide o vplyv na klímu, vlnársky priemysel je zodpovedný za obrovské množstvo emisií metánu. Malé prežúvavce, ako sú ovce a kozy, sú každoročne zodpovedné za 474 miliónov metrických ton CO2, čo zodpovedá premávke 103 miliónov áut za jeden rok. Ak by sme do roku 2050 prešli na systém výlučne založený na rastlinnej výrobe, umožnilo by to obnovu veľkej časti divokej prírody a vegetácia by nám pomohla zachytiť 99 až 163 % množstva emisií uhlíka, čo by bolo v súlade so zmiernením otepľovania na 1,5 °C.
Celú správu Shear Destruction: Fashion, wool and The Biodiversity Crisis si môžete v pôvodnom znení prečítať kliknutím na tento odkaz.
Módny priemysel sa často spája so zlými pracovnými podmienkami ľudí. Väčšinou sa však hovorí o pestovaní bavlny, farbení látok či šití oblečenia. Málokedy sa v tejto súvislosti hovorí o odvetví s vlnou či kožou.
K porušovaniu ľudských práv, žiaľ, dochádza vo veľkej časti módneho priemyslu. Dodávateľské reťazce materiálov živočíšneho pôvodu nie sú výnimkou. Vskutku nie je vôbec prekvapujúce, že odvetvie postavené na vykorisťovaní a zabíjaní mimoľudských bytostí vykorisťuje aj ľudí.
V odvetví produkcie vlny mnohí strihači vlny uvádzajú mimoriadne nebezpečné pracovné podmienky a z nich vyplývajúce zranenia (pracovníci sú platení od počtu ostrihaných oviec, čo ich núti pracovať rýchlejšie, nie od hodiny, doplnenie redakcie). Bitúnky sú súčasťou dodávateľských reťazcov vlny aj kože a pracovníci tu často zápasia s traumatickým stresom alebo dokonca s postraumatickou stresovou poruchou (traumatické duševné ochorenie), pretože spôsobujú bolesť a traumu iným tvorom. Pracovať v zamestnaní, kde musíte každých pár sekúnd zabiť cítiacu bytosť, nie je pre nikoho prirodzené ani príjemné.
Ak chceme hovoriť o etickej móde, musíme zvážiť všetky spomenuté aspekty tohto odvetvia.
Strihanie oviec, foto © Chantel McAlistar, Madura, Austrália
Čo robiť s vlnou od zachránených zvierat, ktoré žijú v azylových farmách?
Niektoré azyly vytvárajú z ostrihanej vlny napríklad podstieľku pre zvieratá alebo ju nechávajú vonku pre vtáky, ktoré si z nej stavajú hniezda. Alebo ju jednoducho nechajú biologicky rozložiť.
Ktoré materiály sú vhodnou a udržateľnejšou náhradou vlny?
Medzi udržateľnejšie alternatívy vlny patrí napríklad organická, recyklovaná a udržateľne pestovaná bavlna. Náš oceňovaný krátky dokument Willow and Claude sa venuje práve tejto téme. Vhodné je aj konope či tencel (prírodná tkanina vyrobená z celulózových vlákien surového eukalyptového dreva, poznámka redakcie) a dokonca aj recyklované syntetické materiály vyrobené napríklad z plastového odpadu vyloveného z oceánov – pokiaľ sa perú vo vrecúšku z mikrovlákien, ako je napríklad Guppyfriend, aby sa škodlivé vlákna nedostávali do odpadových vôd.
Pozrite si aj krátky dokument tu: Willow and Claude
Pre referencie a viac informácií môžete navštíviť webstránku collectivefashionjustice.org.
Text Živávlna, ilustrácie © Kerstin Brueller – TinEller
