Vo svojom výskume sa Matthew Hayek zameriava na environmentálne vplyvy nášho potravinového systému. Skúma najmä emisie skleníkových plynov a ich dopad na zmenu klímy. Matthew Hayek pôsobí ako odborný asistent na Katedre environmentálnych štúdií na Newyorskej univerzite (NYU) v USA. Získal doktorát z environmentálnej vedy a inžinierstva na Harvardovej univerzite a bakalársky titul z fyziky na Wesleyanovej univerzite. Pred nástupom na svoju súčasnú pozíciu na NYU pracoval ako postdoktorand v rámci programu Animal Law & Policy na Harvarde.
Matthew svoje poznatky (prípadne iné postrehy v rámci svojej profesie) zdieľa aj na svojich sociálnych sieťach. Sledujte Matthew Hayeka na Twitteri či Instagrame.
Priemysel fosílnych palív je známym „zloduchom“ v diskusiách o zmene klímy a zdá sa, že poľnohospodárstvo ostáva v úzadí. Politici, médiá aj verejnosť ho zvkynú ignorovať. Ako veľmi ovplyvňuje poľnohospodárstvo svet okolo nás, najmä pokiaľ ide o klimatickú krízu?
Hlavnou príčinou zmeny klímy síce sú fosílne palivá, no poľnohospodárstvo produkuje približne štvrtinu celosvetových emisií skleníkových plynov. Keď k tomu prirátame ďalšie emisie z činností, ktoré sú súčasťou potravinového systému, ako je výroba hnojív, spracovanie potravín a likvidácia odpadu, dostaneme sa až na tretinu všetkých emisií skleníkových plynov. V rámci potravinového systému majú potraviny živočíšneho charakteru jednoznačne najväčší podiel na emisiách. Hoci mäso a mliečne výrobky predstavujú celosvetovo len pätinu kalórií a tretinu bielkovín, zvieratá, ktoré chováme na výrobu potravín, produkujú dve tretiny skleníkových plynov z poľnohospodárstva. Zaberajú väčšinu celosvetovej poľnohospodárskej pôdy, čo tiež vedie k rozsiahlemu odlesňovaniu. Potraviny s najvyššou ekologickou stopou sú preto prevažne živočíšneho pôvodu, zatiaľ čo potraviny s nižšou ekologickou stopou sú najmä rastlinného pôvodu.
Veľmi často sa stretávame s argumentom, že je lepšie „jesť lokálne hovädzie mäso ako dovezené avokádo“ (alebo inú dovezenú potravinu). Je to pravda? Na čom záleží viac? Na tom, čo jeme, alebo odkiaľ potravina pochádza?
Keď sa bližšie pozrieme na emisie skleníkových plynov z potravinového systému, zistíme, že spracovateľské a dodávateľské reťazce potravín sa na emisiách podieľajú len jednou pätinou. Väčšina emisií pochádza z chovu hospodárskych zvierat, produkcie obilia a odlesňovania či čistenia pôdy. Skleníkové plyny z nášho potravinového systému zahŕňajú oxid dusný (N2O) uvoľňovaný z polí, keď používame hnojivá a maštaľný hnoj, metán (CH4) zo živočíšnych fariem a z rybníkových akvakultúr a oxid uhličitý (CO2) z odlesňovania alebo vysúšania rašelinísk s cieľom sprístupniť pôdu pre potraviny náročné na zdroje, ako je mäso alebo tropické plodiny. Aj keď konzumácia lokálnych potravín má určite svoje výhody, preprava potravín produkuje približne 4 až 11 % emisií z potravinového systému a veľkú časť z toho tvorí navyše preprava zdrojov medzi farmami. To, čo konzumujeme, je zvyčajne oveľa dôležitejšie z hľadiska emisií skleníkových plynov, využívania pôdy a spotreby vody, ako spôsob výroby potravín.
V súvislosti s hovädzím mäsom sa opakovane objavuje argument o pozitívnom vplyve pastvy zvierat na životné prostredie a sekvestráciu uhlíka. Môže byť táto forma konzumácie hovädzieho mäsa z pastevného chovu ekologickejšia ako hovädzie mäso z intenzívnych fariem?
Ak by sme chceli nahradiť mäso získané z kráv z konvenčného chovu za mäso zo zvierat z pastevnej formy chovu, museli by sme počet zvierat zvýšiť o 30 %. Tieto dodatočné stáda a ich na krmivo náročná strava by zvýšila produkciu metánu z črevnej fermentácie (grgania) o 43 % a vyžadovali by o 64 až 270 % viac pôdy. V praxi to znamená, že chov na voľných pastvinách môže predstavovať väčšiu záťaž pre životné prostredie. Napríklad na základe zistení z farmy s regeneratívnym pastevným spôsobom chovu v Georgii sa zistlilo, že táto farma bola skutočne zdrojom emisií, hoci sa profilovala ako „uhlíkovo negatívna“. Aj keď sú čisté emisie v porovnaní s konvenčným chovom kráv nižšie, táto výhoda pravdepododne nie je udržateľná. Jednoducho pôda nedokáže pokračovať v zachytávaní takého množstva uhlíka donekonečna, pretože sa nakoniec nasýti množstvom uhlíka z organickej hmoty, ktorý dokáže udržať. Napokon na mäso pochádzajúce z reganeratívneho spôsobu pastvy by bolo potrebných podľa môjho výskumu 2,5-krát viac pôdy ako na mäso z intenzívneho konvenčného chovu.
Ľudia často pochybujú o sile individuálnych zmien, ako je napríklad prechod na rastlinnú stravu, a tvrdia, že zmena je potrebná len na úrovni podnikov a politiky. Má individuálna zmena význam? Čo môže každý a každá z nás urobiť pre planétu hneď teraz?
Najlepšie, čo môžeme urobiť na lokálnej úrovni, je zmeniť spôsob stravovania a neplytvať potravinami. Ak sa budeme stravovať prevažne rastlinne, dokážeme si vypestovať všetko, čo potrebujeme, a spotrebujeme pritom oveľa menej pôdy. Následne budeme môcť pôdu využiť na obnovu pôvodných ekosystémov, ktoré sme zničili len preto, aby sme mohli produkovať potraviny. Konvenčná bežná strava je uhlíkovo pozitívna, ale ak by sme zmenili náš súčasný spôsob stravovania na viac rastlinne orientovaný, na bývalej poľnohospodárskej pôde by znovu vyrástli rastliny, ktoré by nám pomohli odstrániť uhlík z atmosféry. Tieto obnovené ekosystémy by dokázali absorbovať desať alebo viac rokov emisií fosílnych palív späť do prírodných ekosystémov. Ak by len krajiny s vysokými príjmami zmenili svoje stravovanie, tento krok by mohol potenciálne zachytiť emisie za posledných osem rokov. Samotná zmena stravy však nestačí. Musíme čo najrýchlejšie prestať používať fosílne palivá. Zmena stravovania by nám však pomohla získať čas potrebný na prechod na obnoviteľné zdroje energií, udržateľnejšie formy dopravy a nízkouhlíkovú budúcnosť bez toho, aby sme prekročili hranicu nebezpečnej úrovne globálneho otepľovania.
Viac o tejto problematike sa môžete dočítať aj v nasledujúcich článkoch, na ktorých Matthew spolupracoval:
- Vox: Yes, plant-based meat is better for the planet
- Wired: Want Carbon-Neutral Cows? Algae Isn’t the Answer
Alebo pre náročnejších dávame do pozornosti aj štúdie, na ktorých Matthew participoval:
- Hayek, Harwatt, Rippe, Mueller. The carbon opportunity cost of animal-sourced food production on land. Nature Sustanaiability, 2021.
- Hayek, Miller. Underestimates of methane from intensively raised animals could undermine goals of sustainable development. Environmental Research Letters, 2021.
- Hayek, Garrett. Nationwide shift to grass-fed beef requires larger cattle population. Environmental Research Letters, 2018.
