Ako a kde žijú mladé kravičky, kým dôjde k ich prvému pôrodu vo veku cca dvoch rokov? Pretože len vďaka potomstvu majú kravy mlieko, ktoré následne mliečny priemysel zneužíva pre svoju ekonomickú činnosť. Dva roky sú pomerne dlhá doba, než začne kravka produkovať mlieko. Všetky kravy treba kŕmiť, napájať a niekam ich umiestniť. Keď si predstavíme, koľko mliečnych produktov je v každom jednom obchode, potrebných je naozaj veľa kráv. Mliečny priemysel je v podstate absolútne neefektívny a neudržateľný. Funguje len vďaka dotáciám.
Mladej krave, ktorá má pred prvým otelením, sa v chovateľskom jazyku zvykne hovoriť jalovica. Novorodené teliatka sú v mliečnom priemysle oddelené od svojich matiek väčšinou do 24 hodín po pôrode. Ak je teliatko samička – takzvaná jalovička, strávi na farme niekoľko týždňov v individuálnom boxe s obmedzeným pohybom zväčša po dobu 60 dní (1). Od svojej matky dostane len prvé kolostrum, ktoré štartuje imunitu, a preto je dôležité pre každého cicavca. Po túto dobu je kŕmená náhradou materského mlieka a po odstavení jadrovými granulami (2). Dĺžka pobytu v boxe či doba kŕmenia náhradou mlieka môže byť aj individuálna podľa veľkosti farmy a typu jej chovu.
Prirodzene by sa však teľa od svojej matky neodstavilo do veku cca 8 až 9 mesiacov (3). Mnohé kravy majú preto potrebu sať mlieko od iných kráv aj v dospelom veku. Ich prirodzené potreby totiž neboli nikdy plnohodnotne naplnené. Pre tento účel sa kravám do nozdier občas umiestňuje kovový či plastový hrot alebo krúžok, aby sa zabránilo satiu mlieka z vemena iných kráv.
Chovatelia často argumentujú pri odoberaní teliatok matkám tým, že o ne nemajú záujem. Vytvárajú tak klamlivý dojem, že kravy sú vlastne zlé matky. Doktorka Lori Marino spolu s Kristin Allenovou sú autorkami prelomového textu uverejneného v časopise Animal Behavior and Cognition s názvom „Psychológia kráv“. Esej obsahuje podrobné analýzy všetkých údajov a výskumov dostupných v empirických a prehľadových prácach v odborných časopisoch, ako aj v knihách či diplomových a dizertačných prácach. Autorky zistili, že kravy sú oveľa emocionálnejšie, inteligentnejšie a sociálnejšie, než ich bežne vykresľujú chovatelia či média (4).
Lori Marino ďalej uvádza: „Keď vidíme skupinu kráv stojacu na poli – nie je to len skupina kráv stojaca na poli, prítomná je oveľa väčšia sociálna zložitosť. Kravy majú zložité sociálne štruktúry. Majú priateľov, majú vzťahy. Keď matkám krátko po narodení odoberú teľatá, hľadajú ich a prítomné sú aj hlasové prejavy. Tieto zvuky nie sú len nejaké mimovoľné zvuky. V skutočnosti predstavujú ich emocionálne stavy.“
Po približne troch až viacerých mesiacoch odchádzajú mladé jalovičky z farmy, kde s narodili, na farmu jalovíc (na niektorých farmách však ostávajú). Na tejto farme sú zvieratá zatvorené v maštaliach s prístupom do vonkajšieho výbehu, ktorý však poskytuje veľmi obmedzené pohybové možnosti. Ekologický chov je povinný zabezpečiť zvieratám aj pastvu, no konvenčný chov túto povinnosť nemá, čiže je to len na dobrej vôli chovateľa či chovateľky. Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre vo svojej publikácii Chov hospodárskych zvierat odporúča voľné ustajnenie jalovíc s nadväznosťou na výbeh (5 – str. 97). Veľkosť výbehu však nie je definovaná.
Podľa štatistiky od European Grassland Federation bolo v roku 2018 v Českej republike len 5 % kráv z mliečneho priemyslu chovaných aj pastevnou formou (6). Štatistika neuvádza Slovensko, no percentá budú pravdepodobne podobné Českej republike. Zloženie stravy jalovíc pozostáva najmä zo siláže koncentrovaných a objemových krmív. Siláže pre jalovice sa pripravujú hlavne z kukurice alebo bielkovinových a polobielkovinových krmív, ako sú ďatelinoviny a strukovinoobilné miešanky a trávne porasty (7).
Na farme jalovíc sú mladé kravy po prvýkrát umelo inseminované vo veku cca od 12 do 15 mesiacov, kedy dosahujú pohlavnú dospelosť. Prvé oplodnenie sa však môže realizovať až po dosiahnutí telesnej 2/3 dospelej živej hmotnosti. Všeobecne sa uvádza vhodný termín 17 mesiacov (8). Insemináciu vykonáva poverený zamestnanec ručným zavedením spermií do pohlavných orgánov kravy. Odber semena od býka sa môže vykonávať pomocou elektroejakulácie. Býk je zafixovaný v klietke a do zadného otvoru sa mu zavádza sonda, ktorá prostredníctvom elektrických impulzov stimuluje nervy (9). Mnohé kravy pri inseminácii môžu klásť odpor, preto sú počas oplodňovania taktiež fixované či znehybňované. Nie vždy je prvá inseminácia úspešná, a tak dochádza k opakovaným pokusom.
Po úspešnej inseminácii je krava gravidná 9 až 10 mesiacov. Celú túto dobu je stále na farme jalovíc (alebo na farme, kde sa narodila) v maštali s vonkajším výbehom. Podlaha je často betónová, len pokrytá vrstvou sena. V tomto prostredí kravy nielen vykonávajú svoje potreby, ale aj spia, odpočívajú a trávia celé dni. Prítomný je silný zápach aj riziko infekcií. Neraz sa im na hnojom pokrytej podstielke aj šmýkajú kopýtka a dlhodobé státie na výkaloch tiež vedie k plesniam na kopytách (10). Aby zvieratá dokázali prežiť na farmách vo veľkých počtoch, bežne sa im do krmiva pridávajú antibiotiká, ktoré aj podľa vyhlásenia Európskej aliancie verejného zdravia suplujú zlé hygienické a životné podmienky zvierat (11).
Tesne pred pôrodom je kravička vzatá na farmu, kde sa zvyčajne narodila, aby bola ihneď po pôrode zaradená do mliečnej produkcie. Následne pre ňu nastáva kolotoč neustáleho dojenia, každoročného oplodňovania a rodenia, pričom ani jedno zo svojich mláďat nikdy nespozná. Jedno z najvzácnejších pút nielen vo svete ľudí, ale i zvierat, matka a dieťa, mliečny priemysel barbarsky pretrháva. Intenzívna produkcia mlieka, pôrody a zlé hygienické a životné podmienky spôsobujú, že v priemere vo veku 5 až 6 rokov sú kravy vyčerpané a klesá im aj produkcia mlieka. Vyčerpané telá kraviek končia na bitúnkoch a poslúžia už len na jediný účel – na mäso.
Kravy sa v dôsledku vysilenia nedokážu niekedy postaviť ani na vlastné nohy. Tento stav je podľa všetkého spôsobený traumou. Môže k nemu dôjsť aj po opakovanom otelení, v dôsledku metabolického problému – napríklad mliečnej horúčky (12), alebo infekčného ochorenia, ako je mastitída či metritída.
Mnohé investigatívne reportáže odhalili i nesmierne kruté zaobchádzanie zamestnancov so zvieratami (napríklad český dokument Svědectví). Nevládne kravky sú ponižované aj udierané či ťahané traktorom za nohy po zemi. Mliečny priemysel degradoval vnímavé a citiace tvory len na stroje, ktoré majú pre neho hodnotu len do chvíle, kým mu prinášajú ekonomický zisk. Čím skôr pochopíme, ako funguje mliečny priemysel, tým ľahšie dokážeme prijať rozhodnutie nepodporovať ho, pretože celá jeho existencia je postavená na útlaku, násilí a vykorisťovaní.
Text a fotografie © pochádzajúce zo slovneskej farmy jalovíc: Živávlna
Odkazy na použité zdroje sú pod jednotlivými číslami.
Na záver:
Pozrite si videá a fotografie kravičky Petal a jej teliatka Little Flower, ktoré boli zachráenené z mliečnej farmy. V súčasnosti spolu žijú v azyle Edgar’s Mission v Austrálii. Petal mala skončiť na bitúnku, nikto však nevedel, že je tehotná, dokonca ani v azyle, až kým sa jedného dňa neobjavila Malá Kvetinka. Petal, po skúsenostiach z mliečnej farmy, nespustí zo svojho teliatka oči a jej starostlivosť o Little Flower je taká dojemná.
