10 najčastejších argumentov proti vegánstvu

Živió, milé vegánstvo! Dnes ľudia po celom svete oslavujú svoju snahu žiť súcitnejším spôsobom života. Prvý november je Svetovým dňom vegánstva, ktorý zaviedla britská DJ-ka, speváčka a aktivistka za práva zvierat Louise Wallis v roku 1994. Bolo to presne 50 rokov po tom, čo vzniklo slovo vegán a viedlo k vzniku Vegánskej spoločnosti (The Vegan Society).

Pri tejto oslavnej príležitosti sme dali dohromady zopár najčastejších otázok, ktorým musia vegáni a vegánky čeliť na internete, v práci, rodinnom kruhu alebo na spoločenských udalostiach. Mnohé sú celkom úsmevné, veď posúďte sami.

1. Ak prestaneme jesť zvieratá, premnožia sa.

Podľa štúdie organizácie ASAP (Proceedings of the National Academy of Science of USA) hospodárske zvieratá predstavujú 60 % všetkých cicavcov na planéte, človek 36 % a divoká zver 4 %. Mohli by sme povedať, že premnožené už sú. Ale len preto, že ich opakovane množí človek za účelom zisku. V prirodzenom prostredí by sa v takých obrovských číslach nikdy nerozomnožovali. Ak ich prestaneme jesť, bude to znamenať len to, že ich prestane človek množiť. Aj planéte by prospelo, keby týchto zvierat bolo omnoho menej. Príroda, ktorá padla za obeť pastvinám pre hospodárske zvieratá a pestovanie krmiva pre ne, by sa vrátila divokým zvieratám a divočine, ktorú aj pre zmiernenie dopadov klimatickej zmeny tak veľmi potrebujeme.

2. Človek je všežravec, musí jesť všetko. 

Áno, je. Ale neznamená to, že musí konzumovať všetko. V skutočnosti to znamená, že človek dokáže fungovať na širokej škále potravín. Kým Inuitka konzumuje najmä ryby, žena v Indii môže prospievať len na rastlinnej strave. Človek dokáže plne fungovať aj na čisto rastlinnej vyváženej strave (potvrdzuje to aj WHO). Zloženie stravy často závisí aj od vegetačného obdobia a klimatického podnebia, ktorom ľudia žijú. My ľudia v Európe máme väčšinou prístup k vyváženým rastlinným potravinám, ktoré dokážeme pestovať a vyrábať. Nie je preto dôvod podporovať intenzívne chovy zvierat, ktoré zvieratám ubližujú a zaťažujú životné prostredie.

3. Mäso jedli aj naši predkovia. Vždy to tak bolo.

Keby takto uvažovali naši predkovia, nikdy by sme nezrušili otroctvo a ženy by dodnes nemohli voliť a vzdelávať sa. Držať sa niektorých nemusí byť vždy najlepším riešením. Každá spoločnosť sa vyvíja a napreduje. Svet, v ktorom žijeme, sa v priebehu desaťročí alebo storočí neustále mení. Porovnávať súčasný svet s tým, v ktorom sa narodili naši predkovia, je spiatočnícke.  

4. Nebudeš mať dostatok bielkovín, vápnika, železa a žiadnu silu.

Tento argument môžu strčiť do vrecka aj mnohí vegánski kulturisti ako Patrik Baboumian alebo wimbledonská šampiónka Serena Williams. Treba spomenúť, že aj bylinožravé zvieratá získavajú bielkoviny z rastlín, takže podobne ich z rastlín dokáže získať aj človek. Okrem vitamínu B12, ktorý treba dopĺňať ako výživový doplnok (pretože sa nachádza len v mäse alebo v tempehu, no aj zvieratám v chovoch B12 často suplementujú*), dokážete získať všetky potrebné makro- a mikroživiny z rastlinnej stravy. Množstvo zdravotníckych organizácii vrátane WHO či Americkej dietetickej asociácie potvrdzujú, že vyvážená rastlinná strava je vhodná pre všetky vekové kategórie.

*Rastliny ani zvieratá vitamín B12 nevyrábajú, ale vzniká produkciou baktérií, ktoré žijú v pôde a črevách zvierat aj človeka. Hospodárske zvieratá chované v halách však nedostávajú prirodzenú potravu a netrávia dni na pastve. Preto sú kŕmené krmivom, ktoré je o B12 a kobalt obohatené. Pre syntézu vitamínu B12 v tráviacej sústave prežúvavcov je kobalt nevyhnutným prvkom. Väčšinu syntetického vitamínu B12 dnes skonzumujú hospodárske zvieratá (55 až 90 %, záleží na zdroji). Tento doplnok dostávajú dokonca aj zvieratá v chovoch, ktorým je dovolené sa pásť. Väčšina živočíšnych produktov teda nie je prirodzeným zdrojom vitamínu B12 o nič viac ako výživový doplnok B12, ktorý konzumujú vegáni. Zdroj: soucitne.cz

Patrik Baboumian vo filme Game Changers. Foto: archív Game Changers. 

5. Vegáni a vegánky jedia len šaláty.

A pritom je to naopak. Vegánske stravovanie vás inšpiruje objavovať nové potraviny a kombinovať ich. Pestrá a vyvážená rastlinná strava je dokonca oveľa bohatšia ako západná strava, ktorá je založená na jednoduchosti mäsa s prílohou. Rastlinná strava vychádza z množstva kombinácii obilnín, strukovín, ovocia, zeleniny, bylieniek, orechov či semien a nemusí ísť vždy len o tzv. zdravú stravu, dopriať si môžete aj poriadny vegánsky fast food v podobe burgrov, veg dogov, koláčov a podobne. Chuť je výborná, vykorisťovanie zvierat nulové. 

Vegánske burgre, koláče, sendviče či fish & chips v londýnskej vegánskej reštaurácii Unity Diner. Foto: archív Unity Diner. 

6. Aj rastliny cítia.

Samozrejme, že cítia, pretože patria do živej prírody. Všetko, čo patrí do živej prírody svojim spôsobom cíti, vníma a komunikuje. No rastliny na rozdiel od cicavcov, vtákov, plazov či rýb nemajú centrálny nervový systém, a tak sa môžeme domnievať, že mnohé emócie, ktoré cítime aj my ľudia i zvieratá, rastliny necítia. Keď si odtrhneme jablko zo stromu, neznamená to, že tým jabloň pripravíme o život. To jabko by i tak spadlo a zhnilo. Ak usmrtíme zviera, vezmeme mu to jediné, čo malo – jeho život. Zvieratá, ktoré ľudia konzumujú, zjedia mnohonásobne viac rastlín, než ľudia. Ak vám záleží na rastlinách, menej ich „umrie“ pri vegánskom stravovaní.

7. Mali by ste sa zaujímať aj o ľudí, nielen o zvieratá.

Existuje množstvo nebezpečných následkov živočíšnej výroby, ktoré sa netýkajú len utrpenia zvierat, ale aj ľudí. Od zápachu z fariem, znečistenia životného prostredia až po prácu za mizernú mzdu v prostredí, kde sú pracovníci (väčšinou ľudia z marginalizovaných skupín obyvateľstva) vystavení zdravotným a psychickým rizikám a možným vírusom. Na svete je stále veľa hladujúcich ľudí a pritom ročne kŕmime úrodou miliardy zvierat a plytváme potravinami. Krmoviny pre zvieratá sa často pestujú v rozvojových krajinách, a následne sa predávajú do bohatých krajín. Je jednoduché si domyslieť, že nastavením spravodlivého rastlinného stravovacieho systému by sa znížilo aj utrpene mnohých ľudí.  

Rieku Slatinu v banskobystrickom kraji roky silno znečisťovala Hriňovská mliekareň, ktorá v roku 2021 dostala za znečisťovanie a ohrozovanie zdravia životného prostredia a ľudí pokutu vo výške 135-tisíc Eur. Foto: Karolína Gelatičová/Za živé rieky.  

8. Vegáni a vegánky potrebujú neustále vnucovať ostatným svoje názory.

Rovnako by sme mohli povedať, že reklamy, obchodné reťazce alebo rôzni lobisti nám nútia konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov, pričom nie je potrebné, aby sme ich jedli a podporovali priemysel, ktorý funguje na princípe zneužívania zvierat. Vegáni jednoducho odmietajú rešpektovať násilie a útlak a snažia sa ľuďom ukázať pravdu, pretože zákazníci sú často oddelení od procesu výroby mäsa či syra a vôbec netušia, za čo platia. Bojovať za spravodlivosť nie je vnucovaním, no zatváranie očí pred skutočnosťou je vždy jednoduchšia možnosť.

9. Ľudia sú múdrejší a vyššie postavení ako zvieratá, takže je v poriadku ich využívať a zabíjať.

Ak odsudzujeme niekoho k zlému zaobchádzaniu a smrti len preto, že má nižší intelekt, čo potom s ľuďmi, ktorí sa narodili s mentálnym postihnutím a ich intelekt je možno na úrovni zvieraťa? Tiež by sme mali takého človeka odsúdiť a nedajbože usmrtiť? Zvieratá cítia bolesť, strach aj radosť, a to, že im nerozumieme, nás neopravňuje si s nimi robiť, čo sa nám zachce. Vnímanie mnohých zvierat alebo ich komunikačné schopnosti môžu byť dokonca na oveľa vyššej úrovni, ako tie naše.

10. Nech si každý konzumuje čo chce, je to jeho osobná voľba.

Túžba (a potreba) zvierat žiť je určite väčšia ako párminútový pôžitok z konzumácie častí ich tela. Pokiaľ má strava negatívny vplyv na životné prostredie, v podstate ho doslova ničí a vykorisťuje, a pokiaľ vďaka strave trpia milióny zvierat, ale aj ľudí, ktorí doplácajú na škodlivé následky živočíšnej výroby, nemala by to byť vaša osobná voľba, ale akt zodpovednosti. Živočíšny priemysel je jedným z najvýraznejších prispievateľov ku klimatickej zmene (podľa správy Livestock’s Long Shadow organizácie  Food and Agriculture Organization OSN z roku 2006 emisie skleníkových plynov zo živočíšnej výroby sú vyššie ako všetka automobilová, letecká, lodná a vlaková doprava na svete), ktorá zapríčiňuje stratu biodiverzity a ohrozuje prežitie ľudí najmä v rozvojových krajinách. Voľba konzumácie určitého druhu potravín by mala vychádzať zo zodpovednosti voči svetu, nie z osobných preferencií a chutí (týka sa to aj rastlinnej stravy, napr. čokoláda a otrocká práca detí a pod.).

Kvôli neutíchajúcemu apetítu a zvýšenému dopytu po hovädzom mäse ubúda každú minútu z Amazonského dažďového pralesa veľkosť o rozlohe jedného futbalového ihriska. Prales sa premieňa na pastviny pre zvieratá a monokultúry na pestovanie krmiva pre ne. Foto: pastva v Brazílii, Edsongrandisoli.

Môže vás ešte zaujímať