Chobotnice sú neuveriteľne inteligentné zvieratá.
Vedia používať nástroje, majú krátkodobú aj dlhodobú pamäť, sú schopné rozoznávať jedincov i mimo svoj druh, plánujú budúcnosť a starostlivo vnímajú svoje okolie. Bolo u nich spozorované tiež sociálne učenie a komplexné (a veľmi bystré a rafinované) správanie. Dokážu sa orientovať v bludisku a riešiť zložité úlohy. Sú majstrami kamufláže a menia farbu svojej kože – najmä ak sú v nebezpečí. Dokážu vypúšťať oblak „atramentu“, ktorý ich zahalí, a poskytuje im tak ochranu pred predátorom.
Až dve tretiny neurónov sa nachádzajú v chápadlách chobotníc, a tak ich chápadlá v podstate myslia samy za seba a môžu sa správať nezávisle od zvyšku tela.
V novembri 2021 oznámila vláda Spojeného kráľovstva, že homáre, chobotnice, kraby a všetky ďalšie kôrovce a hlavonožce majú byť uznané ako cítiace bytosti. Stalo sa tak na základe výsledkov štúdie na Londýnskej Univerzite ekonomických a politických vied, ktorá predložila silný dôkaz o tom, že aj bezstavovce majú schopnosť cítiť – napríklad pocit bolesti, potešenia, hladu, smädu, radosti či pohodlia.
Bohužiaľ, aj napriek tomu niektoré štáty ako Španielsko, Japonsko alebo Mexiko skúmajú možnosti prevádzky fariem s chobotnicami v sieťových klietkach na otvorenom mori či v nádržiach na súši.
Nie je treba dodávať, aký katastrofálny dopad by to na tieto zvieratá malo. Chobotnice sú samotárky, a tak by akýkoľvek chov sprevádzala intenzívna agresia a kanibalizmus. Navyše sú kvôli svojim krehkým telám veľmi náchylné na zranenia, ktorým by sa v prostredí chovu nedokázali vyhnúť.
Dĺžka života jednej chobotnice je do 4 až 5 rokov. Pri rozmnožovaní dopraví samec balík spermií do plášťovej dutiny samice pomocou špecialne upraveného chápadla. Samica dokáže naklásť až tisíce vajíčok na dne úkrytu (v koraloch alebo puklinách), kde ich stráži až do vyliahnutia, čo trvá od 5 do 8 mesiacov. Počas tejto doby vôbec neprijíma potravu a vajíčka polieva prúdom vody zo svojho sifónu a čistí ich od parazitov. Krátko po narodení potomstva, matka zahynie.
Ľudia vedia len pramálo o potrebách chobotníc, aby mohli predstierať, že by takéto chovy boli na vysokej úrovni z hľadiska welfare zvierat. Chovy chobotníc by boli nielen neetické, ale tiež veľmi ekologicky neudržateľné. Chobotnice sú mäsožravce a živia sa predovšetkým krabmi a homármi, ako aj inými kôrovcami, mäkkýšmi a menšími rybami. Ich chov by tak prispieval k ešte intenzívnejšiemu rybolovu, ktorý je už teraz za hranicami udržateľnosti a obnovy populácií mnohých druhov.
Španielska spoločnosť Nueva Pescanova však plánuje investovať 50 miliónov eur do prevádzky farmy, ktorá by produkovala 3 000 ton chobotníc ročne, a zahájiť predaj v roku 2023.
Prosím podpíšte petíciu STOP Octopus Farming, ktorá sa usiluje za zákaz tejto farmy.
V dobe, kedy by si mal svet uvedomiť nutnosť prechodu na rastlinnú stravu a brániť akejkoľvek expanzii živočíšnej produkcie, musia zvieratá i ekosystémy čeliť ďalšiemu tlaku zo strany nenásytného biznisu, ktorý už i tak každý rok usmrtí okolo 350 000 ton chobotníc (množstvo chobotníc vylovených z oceánov sa v rokoch 1980 až 2014 takmer zdvojnásobilo).
Foto © Olga Visavi
Nepodporujte prosím ďalšie drancovanie našich morských ekosystémov, na ktorých sme všetci celkom závislí.
Pozrite si napríklad aj vzdelávacie dokumenty Seaspiracy (Netflix), My Octopus Teacher (Netflix) alebo štvrtú časť dokumentárnej série The Animal, ktorá sa venuje hlavonožcom (Netflix).
Vyskúšajte tiež chutné a chuťovo verné rastlinné alternatívy, pre ktoré nemusia zvieratá trpieť.
Text Živávlna, ilustrácia Bianka Török
