Testovanie na zvieratách je kruté a zbytočné. Napriek tomu je všadeprítomné

Zdá sa, že testovanie na zvieratách je všade okolo nás. Ide o veľmi komplikovanú a často netransparentnú problematiku, ktorá sa drží v právnych medzerách a robí všetko pre to, aby sa obrazový materiál či informácie nedostali na verejnosť. Prečo? Pretože ide o peniaze. Farmaceutický či kozmetický priemysel a ďalšie odvetvia profitujú z testovania na zvieratách.

V tomto príspevku si posvietime na niekoľko praktík testovania na zvieratách v rôznych odvetviach, no pozrieme sa aj na moderné a aktuálne metódy, o ktorých možno ešte ani neviete.

Príspevky o zneužívaní zvierat vám prinášame v rámci Prečo vegan?

Autorkou textu a ilustrácií je © Kerstin Brueller.

Z HISTÓRIE TESTOVANIA NA ZVIERATÁCH (v skratke)

V histórii biomedicínskeho výskumu boli zvieratá zneužívané opakovane. Myšlienka pokusov na zvieratách vznikla na jednej strane z čistej zvedavosti a na druhej strane z túžby, vďaka ktorej by bolo možné vyvodiť závery pre ľudí z pokusov na zvieratách.

Už raní grécki lekári – vedci, ako napríklad Aristoteles (384 – 322 pred n. l.) a Erasistratos (304 – 258 pred n. l.), vykonávali na živých zvieratách pokusy. Zvieratá boli zneužívané na objavovanie a chápanie funkcií živých organizmov. V starovekom Ríme a v Alexandrii sa praktizovala vivisekcia (pitva živého organizmu) aj na ľudských zločincoch, ale zákaz mrzačenia ľudského tela v starovekom Grécku viedol opäť k zvieracim objektom. 

Aristoteles veril, že zvieratá nemajú inteligenciu, a preto sa na ne nevzťahujú pojmy ako spravodlivosť a nespravodlivosť. Teofrastos – Aristotelov nasledovník s tým nesúhlasil a odmietal vivisekciu zvierat, pretože sa domnieval, že cítia bolesť rovnako ako ľudia a spôsobovať im bolesť je urážkou bohov.

Rímsky lekár a filozof Galén (130 – 200 n. l.) odporúčal dokonca svojim študentom vivisekciu zvierat „bez ľútosti a súcitu”, a aby si „nepríjemný výraz opice pri vivisekcii” vôbec nevšímali. Svojimi pokusmi na zvieratách získal množstvo falošných poznatkov – najmä preto, že anatómiu zvierat, ktoré pitval, preniesol na anatómiu ľudí (1).

OBETE TESTOVANIA

Testovanie na zvieratách je pekelná realita, ktorú prežívajú každý deň milióny zvierat v laboratóriách, skrytých pred verejnosťou. Sú mrzačené, nasilu kŕmené liekmi, pálené, topené a týrané ďalšími nevýslovnými spôsobmi, kým ich nakoniec neusmrtia.

Nemusíte byť behaviorálni vedci či zoológovia, aby ste si uvedomili, že zvieratá majú komplexný a zložitý emocionálny život. Cítia bolesť fyzicky aj psychicky. Dokazujú to aj ich reakcie: hrôzou naplnené pohľady zvierat cestou na bitúnok či výkriky bolesti počas pokusov (ak neboli anestetizované). 

Nejde len o priame fyzické utrpenie, ale aj ľuďom podobné prejavy ako je úzkosť, strach zo straty, stres, nepohodlie v niektorých situáciách, vyčerpanie, smútok či beznádej. 

Pre pokusy na zvieratách sa najčastejšie využívajú králiky, mačky, psy, morské prasiatka, opice, vtáky, škrečky, kozy, ovce, prasatá, mulice, kravy a mnohé ďalšie druhy. Podľa organizácie Cruelty Free International sa len pre testovanie kozmetiky na celom svete každoročne zneužije pol milióna zvierat – to je viac ako 1 369 jedincov denne (2). Humane Society Interanational odhaduje, že na celom svete sa každoročne zneužije viac ako 115 miliónov zvierat na rôzne laboratórne pokusy (3).

A čo nenahlásené prípady?

Skutočný počet zvierat využitých na pokusy a testovanie je neistý, pretože „nadbytočné” zvieratá sú usmrtené už počas chovu a „skladovania”, alebo uhynú počas chovu a prepravy pred samotným pokusom. Zvieratá, ktoré sa využívajú v laboratóriách, sa nechovajú podľa aktuálneho dopytu, ale sú v prebytku, aby boli neustále k dispozícii (4).

RÔZNE TYPY TESTOVANIA NA ZVIERATÁCH

Všetky typy testovania na zvieratách sú kruté, pretože úmyselne spôsobujú bolesť a nevyliečiteľné psychické i fyzické zranenia. Takmer vždy vedú k plánovanej smrti. Pri pokusoch nie sú stanovené žiadne hranice, kam až by sa mohlo zájsť. Vnímavým jedincom sa proti ich vôli robí všetko, na čo si len spomeniete, a najmä to, čo si ani neviete predstaviť. Smutná, bolestivá a nanajvýš desivá existencia je vopred naprogramovaná.

Zvieratá sa väčšinou už rodia v klietkach a nikdy nepocítia trávu pod labkami či kopýtkami. Sú držané v klietkach, ktoré sú nevhodným prostredím pre akýkoľvek živý cítiaci organizmus. Už len tento fakt sám o sebe je zlý. Nebezpečné látky dostávajú injekčne alebo sú nútené látku vdýchnuť či prehltnúť, sú umŕtvované, rozrezávané alebo sa im do tela zavádza cudzí predmet, aby sa zistilo, aký to bude mať následok. Doživotné väzenie, ktoré má slúžiť ľudskému účelu, ktorý vedie k útlaku, bolesti a smrti.

Je tiež dôležité spomenúť, že pokusy na zvieratách „bez krutosti” môžu aj napriek predpisom spôsobovať zvieratám bolesť a utrpenie.

AKTUÁLNY VÝHĽAD

Testovanie na zvieratách je jednoducho zastaralé, kruté, neúčinné, ponižujúce a násilné. Ako ľudsko-zvierací druh sme dosiahli už takú úroveň vedeckých informácií a postupov, že testovanie na zvieratách nie je nutné ďalej realizovať. Okrem toho je testovanie na zvieratách nehospodárne, neproduktívne a druhovo nevhodné.

„Výskum na pokusných zvieratách je do veľkej miery vyňatý z pravidiel a zákonov o dobrých životných podmienkach zvierat. Utrpenie laboratórnych zvierat nemá takmer vôbec žiadne hranice. Opice, psy, mačky, králici, myši, ryby a mnohé iné zvieratá sú počas pokusov týrané a mučené v prísne zabezpečených bunkroch priemyslu testovania na zvieratách. Či už ide o toxikológiu, behaviorálny alebo základný výskum – pre cigarety, čistiace prostriedky alebo najnovšie tabletky proti bolesti hlavy či na chudntie. Testovanie na zvieratách prebieha priamo v našej spotrebe,” hovorí SOKO Tierschutz v Nemecku (5).

PREČO SA POKUSY NA ZVIERATÁCH VÔBEC VYKONÁVAJÚ?

Pokusy na zvieratách sa už v minulosti ukázali ako zavádzajúce a bezcenné, no i napriek tomu sa v biomedicínskej vede stále praktizujú. Pretrváva to aj z dôvodov, aby sa spotrebiteľom poskytol pocit istoty a dôvery v nové chemické a farmaceutické výrobky. Testovanie na zvieratách má teda alibistickú funkciu a predstiera neškodnosť.

Testy slúžia aj ako právna ochrana. Z testovania profitujú aj mnohé ďalšie odvetvia, ako sú výrobcovia klietok, chovatelia, univerzity, zmluvné laboratóriá, experimentátori a farmaceutický priemysel. Je tu prítomný silný systém útlaku a vykorisťovania. Zapojené sú aj média, ktoré často nekriticky informujú o pokusoch na zvieratách, pretože sú závislé od reklám tohto odvetvia.

ZASTARANÁ A NEBEZPEČNÁ METÓDA

Hoci si čoraz viac ľudí začína uvedomovať nehumánne a neprijateľné praktiky pokusov na zvieratách aj vďaka vynikajúcemu úsiliu, vzdelávaniu a odhaleniam aktivistov za práva zvierat, stále to však nie je postačujúce. Treba si uvedomiť ich zbytočnosť a dokonca aj nebezpečenstvo, ktoré tieto pokusy môžu priniesť.

Faktom aj ostáva, že väčšina zvierat neochorie na mnohé ľudské choroby, ako sú napríklad typy srdcovo-cievnych ochorení či rakoviny, HIV, Parkinsonova choroba alebo schizofrénia (6). Príznaky týchto chorôb sa u zvierat preto umelo vyvolávajú v snahe napodobniť ľudské ochorenia. Nedá sa to teda rovnako porovnávať a posudzovať.

Už len tieto skutočnosti dokazujú, že pokusy na zvieratách nie sú ani potrebné, ani užitočné a dokonca môžu byť nebezpečné ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí.

Združenie Lekári proti pokusom na zvieratách uvádza, že budúci chirurgovia musia zvyčajne absolvovať cvičenia na anestézovaných prasatách. Vzhľadom na anatomické rozdiely sú takéto chirurgické cvičenia nevhodné a dokonca nebezpečné, pretože sa cvičia na nesprávnom „objekte”. To u účastníkov kurzu vzbudzuje falošný a zdanlivý pocit bezpečia (7).

OBLASTI S NAJVÄČŠÍM POČTOM POKUSOV NA ZVIERATÁCH

Možno si myslíte, že najviac pokusov na zvieratách sa deje v kozmetickom priemysle, keďže v súvislosti s ním sa o pokusoch na zvieratách hovorí najčastejšie. Pritom najviac krutých pokusov na zvieratách sa realizuje vo výskume liekov a pre univerzitný výskum. Ďalej napríklad v chemickom priemysle, vo výskume výživy a životného prostredia, ako aj na testovanie vakcín či diagnostiky chorôb.

Neuveriteľné množstvo pokusov na zvieratách sa realizuje aj v základnom výskume, ktorého cieľom je zvýšiť všeobecné lekárske a vedecké poznatky. Prínos pokusov sa tu pritom nemusí dokazovať.

V základnom výskume je kladený dôraz na samotnú vedu a nie na liečbu a zdravie. Táto „zvedavosť” so sebou prináša nepredstaviteľné množstvo nevinných obetí. Nejde o nové poznatky, ale o sprostredkovanie poznatkov, ktoré sú už dávno známe (8).

NETESTOVANIE NA ZVIERATÁCH (s dôrazom na lekársku starostlivosť)

Združenie Lekári proti pokusom na zvieratách uvádza: „Nehovoríme o alternatívnych metódach, pretože z toho vyplýva, že pokusy na zvieratách sú v zásade užitočnou metódou, ktorú treba len nahradiť. Okrem toho pojem ‘alternatívne’ zahŕňa metódy bez zvierat aj metódy znižujúce ich utrpenie. Nepožadujeme len úpravu nesprávneho systému, ale i zmenu paradigmy, teda zmenu systému od pokusov na zvieratách ako štandardu k modernému výskumu orientovanému na človeka. Pretože metódy bez testovania na zvieratách, napríklad s ľudskými miniorgánmi a multiorgánovými čipmi, majú na rozdiel od pokusov na zvieratách vedeckú hodnotu a poskytujú relevantné výsledky pre ľudí (9).” 

V súčasnosti už existujú vedecky pokročilé testy na báze ľudských buniek a sofistikované počítačové modely, ktoré sú často oveľa rýchlejšie, lacnejšie, spoľahlivejšie, účinnejšie a prenosnejšie na ľudí. Sú nimi:

výskum ľudských buniek (bez fetálneho hovädzieho séra)
technológia orgánových čipov
multiorgánový čip „mini človek” (10)
populačné štúdie
mikrodávkovanie 
3D bioprinting
počítačové simulácie (in silico)

Prečo je to účinnejšie?

Medzi ľudskými a neľudskými zvieratami existujú rozmanité rozdiely týkajúce sa stavby tela, funkcie orgánov, metabolizmu, výživy, psychiky a zvykov. Rôzne zvieratá reagujú na rozličné látky a chemikálie odlišne. To znamená, že to, čo je neškodné pre ľudí, môže byť smrteľné pre zvieratá a naopak. 

FETÁLNE BOVÍNNE SÉRUM (FBS) PRE ĽUDSKÉ BUNKOVÉ KULTÚRY (namiesto testovania na zvieratách)

Namiesto pokusov na zvieratách sa čoraz častejšie používajú kultúry a orgánové čipy vyrobené z ľudských buniek, ktoré vznikajú ako odpad pri operáciách. Používajú sa pri testovaní toxicity chemických látok alebo pri vývoji liekov. Aby sa tieto bunky udržali pri živote a mohli rásť, potrebujú živné médium, teda tekutinu obsahujúcu rôzne živiny. Doteraz sa na tento účel štandardne používalo krvné sérum z nenarodených teliat, tzv. fetálne hovädzie sérum (FBS) – tekutá frakcia, ktorá zostáva po zrážaní krvi teľacieho plodu.

„Odber fetálneho teľacieho séra (FBS) je krutý. Hneď po porážke gravidnej kravy sa jej plod vyreže z maternice. Silná ihla sa vpichne medzi rebrá, cez kožu a svaly priamo do bijúceho srdca ešte živého teľaťa. Krv sa odsáva dovtedy, kým mláďa nezostane chudokrvné a neumrie. Tento zákrok sa vykonáva bez anestézie, hoci sa dá predpokladať, že plody teliat sú už schopné trpieť. Celosvetový ročný dopyt je približne 800 000 litrov fetálneho teľacieho séra. To znamená, že podľa odhadu Európskeho združenia pre biomedicínsky výskum musí takto ročne na celom svete v agónii zomrieť jeden až dva milióny teliat”, uvádza Združenie proti testovaniu na zvieratách (11) (12).

Kultivačné médiá bez FBS ale existujú, napríklad ľudský trombocytový lyzát (hPL). Vyrába sa z extraktov ľudských krvných doštičiek získaných z darcovskej krvi s uplynulou dobou spotreby, ktoré sa bežne vyraďujú.

Mnohé laboratóriá nie sú dostatočne poučené o používaní alternatívnych médií, a preto sa vracajú k osvedčeným praktikám (13) (14).

NEPREKONATEĽNÉ VÝHODY METÓD BEZ POUŽITIA ZVIERAT

Vedecky dobre navrhnuté systémy „in vitro” (z latinského prekladu „v skle”), ktoré znamenájú, že sa niečo deje mimo živého organizmu, majú oproti testovaniu na zvieratách niekoľko neprekonateľných výhod:

Žiadne využívanie, utrpenie a zabíjanie zvierat
„Odhaduje sa, že každý rok sa na celom svete pri laboratórnych pokusoch použije viac ako 115 miliónov zvierat,” uvádza The Humane Society Global. Temné číslo je pravdepodobne oveľa vyššie. Ide o 115 miliónov vnímavých bytostí, ktoré sú zabíjané pre zastarané a neúčinné testovacie metódy.

Spoľahlivosť
Modely založené na údajoch alebo bunkách získaných od ľudí prinášajú reprodukovateľné a jednoznačné výsledky, čo pri pokusoch na zvieratách nie je možné, okrem iného aj kvôli fyziologickým a anatomickým rozdielom medzi ľuďmi a zvieratami.

Citlivosť
Systémy „in vitro” sú niekedy oveľa citlivejšie na toxické vplyvy ako živé zvieratá.

Náklady
Systémy „in vitro” sú po zavedení lacnejšie ako testovanie na zvieratách.

Trvanie
Štúdie využívajúce systémy „in vitro” prinášajú výsledky za niekoľko hodín, zatiaľ čo štúdie na zvieratách môžu trvať týždne, mesiace alebo dokonca roky.

Veľká priepustnosť testovaných látok
Pomocou systémov „in vitro” možno paralelne skúmať veľký počet farmaceutických alebo chemických látok, napr. v toxikologických štúdiách, zatiaľ čo pri systémoch na zvieratách sú možnosti z hľadiska počtu obmedzené.

„Metódy bez zvierat sú oveľa viac než len alternatívou k testovaniu na zvieratách. Obrovský rozsah výskumných metód založených na ľuďoch a bez zvierat umožňuje získať spoľahlivé zistenia. To nielenže ušetrí zvieratá krutej a zbytočnej smrti v laboratóriach, ale konečne sa tým otvára udržateľná cesta v biomedicínskom výskume aj pre nás ľudí. Úplné zrušenie systému testovania na zvieratách je naliehavo potrebné, aby sa uvoľnila cesta premysleným metódam bez zvierat, a aby sa ďalej neblokoval pokrok v medicíne,” hovorí Dipl. biol. Silke Strittmatter, Dr. med. vet. Corina Gericke, 15. februára 2021 (15) (16).

DANE Z TESTOVANIA NA ZVIERATÁCH

Či sa nám to páči, alebo nie, všetci dotujeme z našich daní testovanie na zvieratách bez toho, aby sme o to žiadali. Rovnako ako naše dane plynú do akéhokoľvek priemyslu so zvieratami. Milióny peňazí daňových poplatníkov idú na zbytočné a neefektívne testovanie na zvieratách, ktoré je súčasťou vládneho výskumu. Tento výskum zvyčajne zahŕňa farmaceutické výrobky, ale zvieratá sa bežne používajú aj pri výskume pesticídov, v lekárskom výskume a iných experimentoch.

Väčšina pokusov na zvieratách je súčasťou vládneho výskumu, ktorý je regulovaný nariadením pod skratkou REACH (Registration, Evaluation, Authorisation and Restriction of Chemicals).  Nariadenie Európskej únie je prijaté s cieľom „zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred rizikami, ktoré môžu predstavovať chemické látky, a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť chemického priemyslu EÚ”.

Zaujímavé je aj to, že aj platením zdravotného poistného sa podieľame na testovaní zvierat vo farmaceutickom odvetví (17). 

Testovanie na zvieratách je všade a prebieha v utajení, aby spotrebitelia zostali v nevedomosti.

TESTOVANIE NA ZVIERATÁCH V KOZMETIKE

Testovanie na zvieratách (a zložky pochádzajúce zo zvierat) je stále celkom bežné aj v kozmetike a predstavuje obrovský trh. Od výrobkov na starostlivosť o pleť, cez všetky druhy make-upu, parfumy, vody po holení, šampóny, pleťové vody a sprchové gély (aj pre spoločenské zvieratá), až po laky na nechty a peny na holenie. Zoznam produktov by mohol byť ešte veľmi dlhý. Je neuveriteľné, že sa to stále deje, pretože veľa ľudí aspoň chápe, aké je to kruté, ale aj napriek tomu sa zmena deje veľmi pomaly, alebo vôbec.

Ak je kozmetický výrobok označený ako cruelty-free (bez krutosti) alebo ako animal-free (bez zvierat), malo by to vo všeobecnosti znamenať:

– že pre ingrediencie vo výrobku sa nevykonali žiadne testy na zvieratách, 

– značka nevykonala žiadne testy pre svoje výrobky, 

– žiadne testy neboli vykonané v mene značky (žiadne testovanie treťou stranou).

Je tiež potrebné zohľadniť, či je značka súčasťou skupiny spoločností, v ktorej sa zložky testujú na zvieratách alebo sú testované na objednávku. Dôležité je aj to, či spoločnosť nevyváža do krajín, ako je Čína, kde sa testovanie na zvieratách vyžaduje (donedávna to bolo povinné, no tento rok došlo k zmene a výrobca môže v určitých prípadoch získať výnimku a testovať nemusí. Predchádza tomu však dlhý byrokratický proces) (18).

Ak je výrobok vegánsky (vegan friendly), malo by to znamenať, že vstupujú do platnosti všetky vyššie uvedené body a že výrobok neobsahuje žiadne živočíšne zložky, ako je napríklad včelí vosk, med, živočíšny tuk, lanolín a karmín (červené farbivo zo samičiek červca nopálového). Pre väččiu istotu hľadajte na obale výrobku uznávanú V-label značku.

Môže byť však výrobok vegánsky, ale NIE bez krutosti?

Nemal by byť, ale aj tú su medzery. Príklad typickej medzery, ktorú využívajú niektoré spoločnosti, ktoré naďalej ignorantsky testujú na zvieratách, je, že sa sa držia termínu „vegánsky”. Napríklad spoločnosť L’Oreal používa vo svojej sérii výrobkov Botanicals označenie „bez živočíšnych zložiek”, ale ich výrobky mohli byť stále testované na zvieratách. 

Z pohľadu vegánskej etiky by mali byť všetky produkty označené vegan jednoznačne a bez akýchkoľvek kompromisov bez testovania na zvieratách. No to sa žiaľ nedeje, a preto je dôležité venovať niekoľko minút navyše skúmaniu materskej spoločnosti značky. Pomôcť zorientovať sa vám môžu aj nasledujúce tipy (obsah je v angličtine):

– Creulty-free International, ktorá vydáva certifikát Leaping Bunny, má na svojej stránke vyhľadávač pre všetky zaregistrované značky. Nájdete ho tu.

– Podrobné vysvetlenie a zoznam rôznych oficiálnych a neoficiálnych symbolov pre vegánske a cruelty-free značky a ich význam od Etického slona.

Prečo spoločnosti stále testujú kozmetiku na zvieratách?

Áno, prečo? Nielenže to zakazuje európske právo, ale je to zastaraný systém z etického, ale najmä aj z vedeckého hľadiska. Pokusy na zvieratách sú v skutočnosti zavádzajúce, pretože neposkytujú výsledky, ktoré by sa dali spoľahlivo preniesť na ľudí. Tak prečo spoločnosti neustále vedome testujú, využívajú, týrajú a zabíjajú zvieratá?!

Kozmetické výrobky obsahujúce suroviny testované na zvieratách sa už nesmú dovážať do Európskej únie. Zákaz sa však vzťahuje len na zložky, ktoré sa používajú výlučne v kozmetike, a tie tvoria približne 10 %. Zvyšok sa testuje na zvieratách podľa požiadaviek zákona o chemických látkach, ktoré sa používajú aj pri výrobe chemických výrobkov alebo materiálov. Testovaniu kozmetiky na zvieratách by sa dalo veľmi ľahko vyhnúť, ak by sa vybrali také ingrediencie, ktoré sú už klasifikované a schválené ako bezpečné v kozmetickom sektore. Kozmetickému priemyslu však ide predovšetkým o zisk prostredníctvom najnovších trendov, ktoré nikto nepotrebuje, no zahŕňa nespočetné množstvo ďalšch obetí (19).

Peta International zdôrazňuje: „Spoločnosti testujú na zvieratách, aby získali údaje, ktoré môžu použiť na svoju obhajobu, keď ich zažalujú poškodení spotrebitelia. Spoločnosti využívajú skutočnosť, že výrobky boli testované – a nie skutočné výsledky testov – na podporu tvrdení, že sú svedomité. Vo väčšine prípadov sa spoločnosti dohodnú na mimosúdnom vyrovnaní a radšej poškodených spotrebiteľov vyplatia, ako by mali upozorniť na nespoľahlivosť svojich testovacích postupov.”

Vyhláseniami ako sami nevykonávame žiadne testy na zvieratách sa spoločnosti snažia zbabelo zbaviť zodpovednosti kvôli zachovaniu imidžu značky. Testovanie na zvieratách však môže byť povinné vzhľadom na súčasnú právnu situáciu v niektorých krajinách.

Humane Society International uvádza: „Keď sa niektoré spoločnosti rozhodnú vyvinúť alebo použiť nové, netestované zložky vo svojich kozmetických výrobkoch, vykonávajú testy na zvieratách, aby posúdili bezpečnosť týchto zložiek. Táto prax je krutá a zbytočná, pretože spoločnosti môžu vytvoriť inovatívne výrobky s použitím tisícok dostupných zložiek, ktoré sa už v minulosti bezpečne používali a nevyžadujú si žiadne ďalšie testovanie.”

Medzery v testovaní kozmetiky na zvieratách. Ako môžu spoločnosti zavádzať klamlivým tvrdením o bezkrutosti? 

Spoločnosti môžu svojimi tvrdeniami zavádzať, pretože pre pojem „cruelty-free” neexistujú žiadne štandardné alebo právne definície. Neexistujú žiadne predpisy, žiadne monitorovanie, žiadne kontroly. Spoločnosti teda môžu tento pojem používať, ako sa im zachce, bez akýchkoľvek následkov alebo zodpovednosti, čo ešte viac sťažuje triedenie dobrých a zlých výrobkov.

Mnohé aj menšie kozmetické značky si na svoje výrobky či webstránky uvádzajú, že ich produkty nie sú testované na zvieratách alebo sú priateľské k zvieratám. Ingrediencie, ktoré použili, však testované môžu byť. Pokiaľ nemá značka certifikáciu programu Leaping Bunny, ktorá je v súčasnosti jediným hodnoverným certifikátom a máte pochybnosti, opýtajte sa priamo vašej obľúbenej značky na pôvod ingrediencií.

Politika testovania na zvieratách niektorých spoločností môže byť plná medzier a pochybných tvrdení, ktorými chcú oklamať svojich zákazníkov, aby uverili ich „dobrej vôli” a dosiahli väčšie zisky. Dávajte si preto pozor!

Vedzte, že žiadna spoločnosť sa nikdy otvorene neprizná k tomu, že svoje výrobky niekedy testovala na zvieratách, pretože je to, samozrejme, úplne odsúdeniahodné. Každý/á z nás vie, aké násilie sa pri tom pácha na nevinných zvieratách. A vedia to aj ľudia, ktorí ťahajú za nitky a vykonávajú testy a násilie na nevinných obetiach priemyslu (20).

Prosím podporte svojim hlasom aktuálnu Európsku občiansku iniciatívu za zachovanie kozmetiky bez krutosti v EÚ. Klik na odkaz.

TESTOVANIE CIGARIET NA ZVIERATÁCH

Mnohé a mnohí si ani neuvedomujú, ako veľmi je rozšírené testovanie na zvieratách a pre aké všetky výrobky. Z tohto nedostatku vedomostí však profitujú spoločnosti a priemyselné odvetvia a milióny zvierat to stojí život každý rok.

SOKO Tierschutz vysvetľuje: „Pokusy na zvieratách sa vykonávajú s cieľom testovať látky v tabaku a uvoľniť ich k použitiu. Často sa to deje dokonca aj prostredníctvom vládnych výskumných projektov, ako je napríklad projekt REACH EÚ. Niekedy testy vykonávajú aj priamo tabakové spoločnosti, aby vyvrátili obvinenia. Okrem toho sa mnohé testy na zvieratách vykonávajú aj kvôli následkom fajčenia. Toto ľudské utrpenie predstavuje obrovský trh vo výskume dôsledkov fajčenia. Testovanie na zvieratách vyžadujú zo zákona aj farmaceutické spoločnosti v prípade novo vyvinutých prípravkov na boj proti následkom fajčenia. Ide o toxicitu, vedľajšie účinky a bezpečnosť.”

Tak ako v každej inej oblasti, kde sa robia testy na zvieratách, i tu rôzne druhy zvierat vykazujú rozličné reakcie na toxické látky. Okrem toho zvieratá v laboratóriách nie sú vystavené cigaretovému dymu rovnakým spôsobom alebo v rovnakom časovom rámci ako ľudskí fajčiari.

Prečo tabakový priemysel vykonáva ďalšie mučivé testy na zvieratách?

Vyzerá to ako zlý vtip, ale „aby bolo fajčenie menej škodlivé pre ľudí”. Naozaj stojí cigareta za obrovské utrpenie na množstve zvierat? A vaše zdravie?

Nikto to nepočuje rád, ale fajčenie sa nezhoduje s vegánskou filozofiou a jej postojom k životu. Fajčenie je škodlivé pre ľudské aj neľudské bytosti, bez ohľadu na to, čo sa deje (21).

TESTOVANIE KRMÍV PRE DOMÁCE ZVIERATÁ NA ZVIERATÁCH

Nejde len o všeobecné chuťové testy, ale aj o mučivé až smrtiace testy.

Máloktorí ošetrovatelia zvierat si uvedomujú, že nespočetné množstvo psov, mačiek, morčiat, králikov, koní, oviec, prasiatok, vtákov a mnohých ďalších zvierat musia denne trpieť v testovacích laboratóriách kvôli krmivám pre zvieratá.

Prečo sa robia testy krmív pre domáce zvieratá?

Zvieratá používané pri testoch krmív pre domáce zvieratá slúžia ako merací nástroj. Cieľom je získať maximálnu výkonnosť „hospodárskych zvierat” a v prípade spoločenských (domácich) zvierat si zabezpečiť trhové výhody a zisky testovaním nových kŕmnych zmesí.

Tieto zvieratá sú zatvorené v metabolických klietkach. Ide o uzavreté, čiastočne zamrežované a holé priestory pre laboratórne zvieratá, ako sú hlodavce, králiky, sliepky, mačky, psy a opice, v ktorých sa oddelene zhromažďujú ich výkaly a moč (kvôli testovaniu – meria sa to, čo z nich vyjde). Po nejakom čase testovania určitých potravín alebo zložiek zbavia zvieratá na rovnako dlhý čas potravy a z ich čriev sa v anestézii odoberie niekoľko vzoriek tkaniva. V pokusoch sa naďalej pokračuje, ale s krmivom s iným zložením. Pri niektorých testoch sa zvieratám v laboratóriách zámerne ubližuje a sú choré, aby sa otestovala účinnosť niektorých krmív pre domáce zvieratá.

Mnohí výrobcovia krmív majú laboratóriá pre zvieratá v zahraničí alebo spolupracujú so zahraničnými univerzitami. 

Nie je ťažké sa vcítiť do psychickej a fyzickej záťaže, ktorú to pre testovaných jednotlivcov predstavuje. Musia podstupovať neznesiteľnú bolesť a zažívať čistú bezvládnosť, ktorú si nikto nechce ani len predstaviť. Mnohé zvieratá zomierajú, pretože sú znova a znova zneužívané na testy, ktoré nie sú potrebné. Koniec koncov, už teraz je na výber dosť krmív pre domáce zvieratá, nie sú potrebné ďalšie. 

TESTOVANIE NA ZVIERATÁCH V AUTOMOBILOVOM PRIEMYSLE

V tomto odvetví sa na zvieratách testuje napríklad bezpečnosť pri náraze automobilu. Priviazané zvieratá na sedadle musia narážať do stien vo vysokých rýchlostiach. Táto praktika bola v automobilovom priemysle dlho rozšírená a pre verejnosť neznáma, ale len do chvíle, kým sa do tejto krutej praktiky neobula organizácia PETA (od roku 1991) (22). Pre niektoré zvieratá sú tieto násilné a nechutné testy stále realitou. Na čínskej Tretej vojenskej lekárskej univerzite sa v nich stále pokračuje.

„Pri týchto testoch sa živé prasatá a psy doslova rozletia. Pred ich usmrtením a pitvaním majú zlomené kosti a vážne vnútorné zranenia. Používanie vnímavých zvierat pri testoch autonehody je kruté, archaické a neospravedlniteľné,” uvádza Peta (23).

Výrobcovia automobilov vykonávali tiež testy výfukových plynov na opiciach, aby dokázali ich údajnú „neškodnosť”. Opice boli zatvorené v komore a museli štyri hodiny vdychovať výfukové plyny z motorov (24).

„V dobe, keď sú počítačové modely a najmodernejšie figuríny na dennom poriadku, sa v mene vedy stále zabíjajú nevinné zvieratá. Je to ako z temného stredoveku,” hovorí Dan Mathews, hlavný viceprezident PETA pre kampane.

TESTOVANIE UMELECKÝCH POTRIEB NA ZVIERATÁCH

Ako už bolo povedané na začiatku, testovanie na zvieratách je všadeprítomné a často úplne skryté pre konečného spotrebiteľa. Tak je to aj v prípade výtvarných potrieb. Máloktorá umelkyňa či umelec si na začiatku tvorby uvedomí, že ich výtvarné potreby môžu obsahovať zložky živočíšneho charakteru. Myslíme, že na tomto príklade skutočne môžeme chápať aký obrovský je rozsah testovania na zvieratách v celom svete.

„Umelci zvyčajne neuvažujú o svojich dielach ako o mieste posledného odpočinku pre niektoré časti zvierat. Ale od sépie (násilne získanej z chobotníc) a indického atramentu (viac rozdrvených chrobákov) až po olejové pastely (tuk + včelí vosk) a drevené uhlie (konkrétne Bone Black, ktorá zodpovedá svojmu názvu), sa telá zvieratiek hojne vyskytujú vo všetkých možných umeleckých potrebách. V kontexte konzumu 21. storočia to nie je nič nezvyčajné; zvieratá sa objavujú vo všetkých druhoch výrobkov okrem mäsa a kože, najmä ak medzi ne zaradíme aj tie, ktoré boli testované pre bezpečnosť na účastníkoch, ktorí nie sú ľudia,” hovorí Dylan Kerr z Artnetu (25) (26).

TESTOVANIE NA ZVIERATÁCH VO VOJENSKOM SEKTORE

Testovanie na zvieratách vo vojenskom sektore nie je ničím výnimočným ani novým, ale v žiadnom inom sektore sa nevykonávajú pokusy tak utajene ako práve v armáde. Experimenty v oblasti zbrojného výskumu podliehajú najprísnejšiemu utajeniu, takže sa takmer žiadne informácie nezverejňujú.

Zvieratá sa používajú nielen v čase vojny, ale aj v čase mieru. V niektorých prípadoch sa zvieratá poškodzujú zbraňami v dôsledku výbuchov, požiarov, chemických zbraní a iných používaných zbraní. Počas dvoch svetových vojen boli psy, ťavy a somáre používané ako protitankové stroje, naložené výbušninami a potom vypustené do bojovej zóny.

Delfíny sa používali napríklad ako špióni. Boli vybavené kamerami a vyslané do nepriateľských zón. Nepriateľské jednotky preto zabíjali každého delfína, ktorého videli. Delfíny sa používali aj na zabíjanie nepriateľských potápačov, a to tak, že sa im do ňufákov inštalovali ihly so stlačeným CO2 (27).

Mačky sa používali zas na zisťovanie prítomnosti plynu a zvieratá ako kone, slony, mulice, ťavy a jelene sa používali ako dopravné prostriedky alebo na boj vo vojnách (na prepravu ľudí alebo tovaru). Medzi ďalšími využívanými zvieratami boli napríklad aj holuby na posielanie správ, alebo psy na odhaľovanie mín a zvieratá zabíjané ako potrava pre armádu (28).

… A ZOZNAM BY MOHOL POKRAČOVAŤ ĎALEJ

Vieme, je toho veľa. Ak ste sa dostali až do tohto bodu príspevku, možno sa vám to zdá beznádejné, no nevyhnutná je aj vaša osobná zmena.

Aj napriek tomu, že Európsky parlament v septembri 2021 prijal uznesenie o plánoch a opatreniach na urýchlenie prechodu na inovácie bez používania zvierat vo výskume, ide zatiaľ len o výzvu a na úplný zákaz si asi ešte budeme musieť počkať. Uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala návrh akčného plánu k ukončeniu pokusov na zvieratách s dôrazom na prechod k modernizácii vedy, nakoľko pokusy založené na zvieratách sú nespoľahlivé a nepredvíjajú ľudské reakcie. 

ČO MÔŽETE UROBIŤ HNEĎ TERAZ?

Ako ste si už asi uvedomili, testovanie na zvieratách je obrovský problém a je potrebné ho okamžite ukončiť. Existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť hneď teraz, aby ste pomohli začínajúcej zmene a prispeli k ukončeniu trápenia miliónov zvierat každý rok.

  • Vzdelávajte sa o právach zvierat, vegánstve a rozprávajte sa s blízkymi aj o téme testovania na zvieratách. Uvažujte a reagujte.
  • Nepodporujte akúkoľvek spoločnosť, ktorá testuje na zvieratách! Týmto spôsobom môžeme využiť našu spoločnú kúpnu silu na vyslanie jasného signálu, že testovanie kozmetiky či drogérie na zvieratách je neprijateľné, nehumánne a jednoducho kruté a násilné.
  • Buďte aktívni online alebo offline, akýmkoľvek spôsobom, ktorý je vám najbližší.
  • Každý váš príspevok, každá konverzácia, každé odporúčanie v obchode alebo medzi priateľmi môže upozorniť na problematiku krutosti a týrania zvierat.
  • Podpisujte petície proti testovaniu na zvieratách! Bez ohľadu na to, či veríte v účinnosť petícií alebo nie, dovoľte nám povedať, že je lepšie investovať pár minút do možného zlepšnia, ako sa o to vôbec nepokúsiť.
  • Podporujte azyly a útulky pre zvieratá. Tieto miesta prijímajú zachránené alebo opustené jedince, ktoré boli týrané v živočíšnom priemysle alebo v laboratóriách. Poskytujú zvieratám večný a láskavý domov, ktorí potrebujú a zaslúžia si ho. Každý dar sa ráta.
  • Adoptujte si zvieratá, ktoré boli zachránené. Ak rozmýšľate nad zvieracím spoločníkom, vždy si zvieratko adoptujte, nikdy nekupujte. Zvážte adopciu niekoho, kto sa narodil a bol nútený žiť v laboratóriu. Tieto nevinné bytosti si prešli peklom a určite si zaslúžia ten najlepší život. Ak im ho môžete poskytnúť, bolo by to úžasné!
  • Diskutujte o vegánskej medicíne so svojím lekárom či lekárkou (pozrite si online stránky, kde nájdete viac informácií, napríklad v tomto článku od The Vegan Society na tému Je môj liek vegánsky?). V prípade, že potrebujete nejaký liek, pýtajte sa na existenciu vegásnkych alternatív s rovnakým účinkom.

Text je našim voľným prekladom z originálu od rakúskej aktivistky za práva zvierat Kerstin Brueller.

Ilustrácie © Kerstin Brueller

Použité zdroje: jednotlivé zdroje sú uvedené priamo v texte pod číslami s priamymi odkazmi.

Môže vás ešte zaujímať