Čo znamená vtáčia chrípka?
Vtáčia chrípka alebo aviárna influenza – H5N1 – je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba, ktorá sa vyskytuje najmä u domestikovaných a voľne žijúcich vtákov. Jej priebeh je väčšinou akútny a inkubačná doba sa pohybuje od niekoľkých hodín do 3 dní u jednotlivcov a viac ako 14 dní v kŕdli v závislosti od množstva vtákov a virulencie vírusu a druhov vtákov.
Vtáčia chrípka sa môže vyskytnúť vo všetkých typoch chovu a objavila sa dokonca aj na novej farme s moderným vybavením v oblasti Ibaraki neďaleko Tokia.
Aké typy vtáčej chrípky poznáme?
Existuje niekoľko kmeňov vtáčej chrípky, no najčastejšie sa rozdeľuje do dvoch kategórii podľa závažnosti ochorenia:
- nízko patogénna s nevýrazným priebehom,
- vysoko patogénna s klinicky vážnym priebehom a s vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou (80 až 100 %).
Pôvodcom choroby je vírus zaradený do čeľade Orthomyxoviridae, rod Influenzavirus A. Vírusy sa delia na podtypy a vo voľnej prírode sa vyskytujú v rôznych kombináciách, pričom vznikajú nové vírusy – mutácie.
Čo spôsobuje vtáčiu chrípku a ako sa šíri?
Vírus zapríčiňuje infekciu u vtákov. Prirodzeným rezervoárom vírusu vtáčej chrípky sú voľne žijúce vodné vtáky. Vodné vtáky, ako sú napríklad kačice, môžu šíriť chorobu bez toho, aby zomreli, a prenášať ju na domestikované vtáky prostredníctvom výkalov, slín a inými spôsobmi. Vírus sa do chovu môže dostať aj cez kontaminovanú vodu, krmivo, oblečenie či obuv pracovníkov.
Vtáčia chrípka sa môže preniesť aj na cicavce. Niektoré jej subtypy boli potvrdené u prasiatok, potkanov, myší, lasíc, psa, mačky, tigra, vlka, koňa aj človeka.
Odborníci sa domnievajú, že epidémia vysokopatogénnej vtáčej chrípky v rokoch 2021 a 2022 s presahom do roku 2023 je doteraz najväčšia v Európe.
Vírus zasiahol aj Severnú a Južnú Ameriku, Áziu, Afriku a počet krajín, ktoré hlásia ohniská vírusu, sa zvyšuje. Argentína a Uruguaj vyhlásili už mimoriadnu situáciu v oblasti zdravia. Vírus ničí kŕdle domestikovaných aj voľne žijúcich vtákov. 10 juhoamerických krajín zaznamenalo vôbec prvé stretnutie s týmto vírusom vrátane Peru, kde na jeseň zomrelo viac ako 50 000 voľne žijúcich vtákov a v januári viac ako 600 morských levov (druh tuleňa).
Podľa veterinárnej správy SR sa vtáčia chrípka objavila už aj na Slovensku. Zatiaľ skôr u drobnochovateľov. V Maďarsku a v Poľsku napadla chrípka i veľké chovy. V Českej republike usmrtili už státisíce vtákov.
Vírus je pre vtáky zvyčajne smrteľný a pri pozitívnom teste čo i len jedného vtáka sa usmrcujú celé kŕdle. V Európe sa pristúpilo na vakcináciu, no nejde o ideálne riešenie: môže síce znížiť hrozbu vírusu, ale nie ju odstrániť, čím sa sťažuje zistenie prítomnosti vírusu v kŕdli.
Údaje zo správy Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a referenčného laboratória EÚ uvádzajú k začiatku decembra 2022 až 2520 ohnísk v súvislosti s chovom vtákov v 37 európskych krajinách. V dôsledku toho bolo zabitých 50 miliónov vtákov. V USA podľa údajov americkej vlády bolo zabitých 58 miliónov vtákov, čím bol prekonaný rekord z roku 2015.
Chov s kačkami a klietkový chov na vajíčka so sliepkami. Ide o štandardné životné podmienky zvierat chovaných a vykorisťovaných pre náš úžitok v Európe. Foto Human.cruelties, Poľsko.
Ideálnym riešením na ukončenie šírenia vírusu a zbytočného trápenia a zabíjania miliónov vtákov by mal byť koniec priemyslu, ktorý je neudržateľný a nehumánny. Pozabíjať nakazené aj zdravé jedince a následne ich nahradiť novými je nielen neudržateľné a barbarské voči zvieratám, ale i neekonimické. Nehovoriac o hazardovaní s verejným zdravím. Ročne usmrtíme vyše 70 miliárd vtákov na konzumáciu a je zjavné, že vtáčie chovy pomáhajú šíriť vírus. Namiesto toho, aby sme finančné prostriedky (z našich daní) vynakladali na udržateľné riešenia, neustále dotujeme tak zreteľne zlomený a neefektívny potravinový systém. Až pätina celkového rozpočtu EÚ ide práve do živočíšneho priemyslu.
Smutným faktom ostáva, že nielen vo svete, ale aj na Slovensku sa o dopade živočíšneho priemyslu na životné prostredie i zdravie málo diskutuje a neprijímajú sa ani dostatočné opatrenia, ktoré by jeho činnosť obmedzili, nahradili či zastavili. Výskum vedený Michaelom Clarkom z roku 2020 pritom uvádza, že aj keby sme hneď zajtra prestali spaľovať všetky fosílne palivá, tak emisie z potravinárstva by nás dostali ďaleko za jeden z cieľov Parížskej dohody – teda, aby nárast globálnej teploty oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou neprekročil 1,5 °C. A len tak tak by sme sa zmestili do cieľa rozdielu 2 °C. Až 77 % celosvetovej poľnohospodárskej pôdy zaberá živočíšny priemysel.
Veda to hovorí jasne: najefektívnejší spôsob, ako znížiť emisie v potravinárstve a zabrániť i ďalším možným zoonickým vírusom (prípadne environmenátlnym katastrofám), predstavuje transformácia súčasného poľnohospodárstva založeného najmä na živočíšnej produkcii na predovšetkým rastlinné poľnohospodárstvo.
Praženica z tofu alebo z karfiolu je rovnako chutná, omnoho udržateľnejšia, nezapríčini šírenie vírusu a neprídu kvôli nej zbytočne o život milióny cítiacich tvorov.
Použité zdroje:
Bird flu spreads new countries threatens non-stop war poultry, Reuters.com
Zvieratá, choroby, chrípka, svsp.sk
Vtáčia chrípka hromadne likviduje euróspky chovy, Slovensko jej zatiaľ odoláva, vedanadosah.cvtisr.sk
The bird flu outbreak has taken an ominous turn, wired.com
